16 Days of Glory

Prvý z olympijských dokumentov Buda Greenspana, ktorý neskôr natočí viacero diel z hier spod piatich kruhov, je pohľadom na XXIII. letné olympijské hry, ktoré v lete roku 1984 hostilo americké Los Angeles. Olympiádu poznačenú bojkotom Sovietskeho zväzu a viacerých jeho spriatelených krajín (vrátane Československa), ktorý bol reakciou na bojkot hier v Moskve spred štyroch rokov, zachytáva Greenspan inak ako jeho predchodcovia. Divákovi totiž ponúka vskutku obrovskú minutáž - takmer päť hodín spracovaného materiálu - v rámci ktorej však nezobrazuje iba priebeh jednotlivých disciplín. Dianie zo športovísk rozpovedá prostredníctvom príbehov vybraných protagonistov, ktorí sa disciplín zúčastnili, pričom nevyberá iba víťazov, ale aj porazených. Takýmto spôsobom vzniká pestrá mozaika a akýsi pohľad zvnútra na širokú paletu športov. Dokument tak do veľkej miery dostáva aj istú formu poľudštenia, keďže divákovi neponúka iba "surové" mená, čísla a štatistické údaje, ale obsahuje vyjadrenia z prvej ruky a je rozšírený o pocity a dojmy. Ide o niečo, čo pred Greenspanom v ktoromkoľvek olympijskom dokumente nikto do takej miery nepoužil. Nehovoriac o tom, že tvorcovia nezabúdajú ani na to, že dôležitá je aj technická stránka, potom najmä kamera. Tá je na veľmi vysokej úrovni a množstvo záberov zo športovísk či ceremoniálov dokáže nadchnúť. 16 Days of Glory je na jednu stranu z objektívnych dôvodov veľmi vyčerpávajúcim dokumentom. Na stranu druhú však prináša do žánru diel z prostredia olympijských hier nový vietor, s ktorým sa doposiaľ divák nemal možnosť stretnúť. Takmer päťhodinová minutáž síce "zhltne" veľa času, ale vďaka zaujímavému obsahu aj dobre zvolenému spôsobu rozprávania dokument pôsobí oveľa kratším dojmom. (25.10.2022)