Pokoj v duši

Malomeštiaci z Forzy si povedali, že aj oni majú na to, aby urobili hraný film. Veru na to majú! Ale len peniaze. Tam to končí. Nepomôže ani Jana Kirschner, ani Martin Štrba, ani Křižan. Balko to dofušoval za všetkých. V päťdesiatke si hodil okolo krku šál, prečítal si Eisensteina a ide sa na to! Hraný film tras sa! Cieľ bol však splnený. Meštiacke publikum sa dojalo nad krásami Horehronia, nad tragickým osudom "pravého chlapa" (Nikto síce nepochopil, prečo nakoniec spáchal sebevraždu, ale to je jedno.) Do kín prišla generácia, ktorá naposledy videla strieborné plátno pred tridsiatimi rokmi. Niekde v sedemdesiatych rokoch zamrzla aj poetika tohto filmu. To je aj dôvod prečo je tento machistický blud obľúbenejší medzi pospolitým ľudom ako napríklad extravagantná Báthory (Jožo Nižnanský to lepšie napísal!). Ak chce niekto tvrdiť, že takto sa žije na dedine, nech si pozrie radšej Liovej Dom. Pokoj v duši je len meštiacky gýč a kolonizátorská predstava o "drsnej" dedine. (24.05.2012)

Nebudem tu vytýkať klasické problémy slovenských filmov ako klišé a pod. koniec koncov boli hodně zminimalizované. Námet dobrý,výber hercov a podanie dobré, dej bol velmi vhodne kombinovaný s panoramatickými zábermi na krásnu slovenskú prírodu. Dá sa teda povedať že môžem byť spokojný ale vôbec by som sa nesťažoval ak by tvorcovia pridali ešte pár minút. Pokoj v duši je také nedochôdča, niečo ako nedomalovaný obraz. Nebudem nadsadzovať len pre domáci pôvod. Slovenský štandart ktorý si za vyššie uvedené dôvody zaslúži 3 hviezdy. (18.01.2010)

Film vám přinese silný emotivní prožitek, pokud se dobrovolně naladíte na jeho strunu a necháte se unášet příběhem muže právě propuštěného z vězení. Ten se samozřejmě těší domů, ale za těch pár let, kdy seděl ve vězení, se všechno v jeho rodné vesnici změnilo, hlavně lidé, kteří mu dávají znát, že ho neradi vidí. Snaží se začlenit zpět do normálního života, ale vydal se jen hořkou cestu. Bohužel, jsem se nedokázala naladit na tu správnou strunu a příběh u mě vyšel téměř naprázdno. V podstatě ve mě nic nezanechal. Jak přišel, tak odešel. Odsunula jsem ho až na druhou kolej a sledovala krásu hor. (04.06.2010)

Pokud je umění natočit film o ničem, pak je Pokoj v duši jedním z nejumělečtějších snímků. Nádherná písnička Jany Kirschner mi evokovala výpravný příběh ze života, ale dostalo se mi útržkovitých scén, v nichž se místy odráží Križanova lyrika, ale celkově mozaika obyčejných strarostí nefunguje - namátkou zcela vyčpělý motiv psíčka/ štěněte. (17.12.2010)

Nepoznám tak dobre súčasnú slovenskú filmovú tvorbu, aby som si dovolil určiť miesto Pokoja v duši v nej. Ja som mal z neho neutrálny pocit. Mrzeli ma stereotypy, ktorými tvorcovia modelujú tzv. slovenskú povahu, slovenské pomery a vo všeobecnosti Slovensko. Mrzeli ma neprirodzené dialógy, dokonca aj zvuk slovenčiny, ktorá v bežnom živote znie úplne inak. Asi by bolo lepšie, keby v slovenských filmoch hrali iba neherci. Mrzelo ma tiež, zneužívanie prírody na zakrytie ostatných nedostatkov. Na druhej strane som bol celkom spokojný s príbehom, kamerou i hudbou. Výsledkom sú tri slabšie hviezdičky. (08.11.2010)