Hamaradža

Uživateľ Lima nemá pravdu. Nový The Room sa nekoná. Iba nevyvážené béčko s pár dobrými nápadmi a ambíciami väčšími než schopnosťami.

Spočiatku ma otrávilo, že forma akoby prevládala nad obsahom - kreatívna animácia až príliš prevalcuváva minimalistický naratív. Naštastie však, je už niekde v polovici jasné, že to nie je tento prípad. Zistíme, že forma je tu zároveň i obsahom, svojou láskavou štylizáciou sveta preplneného mĺkvymi no veľavravnými nápadmi to miestami pripomína nášho Viktora Kubala a všadeprítomnou hyperbolizáciou zas francúzskeho seriálového Oggyho. Nie je to samoúčelné, naopak - sebavedomo to dýcha jedinečnou poetikou a nebojí sa ani mierne experimentovať.

Spomenul som si na Maxxxine zhliadnutú minulý týždeň. Parádna atmosférická prvá polovica, uzavretá tupou žánrovou banalitou.

Naozaj som väčšinu filmu bol zaskočený, prečo sú kritici až tak tvrdí na toto solídne vyvrcholenie trilógie. Potom prišiel ten stupídny akčný plot twist a nedalo sa inak.

Tento televízny film vznikol ako "bokovka" pri dlhoročnom natáčaní a strihaní Kirchhoffových Bratov. Dramaturgicky je to rovnako silné a podmanivé ako "hlavný" film, a množstvom fascinujúcich, zabudnutých a "podpultových" dejín, to taktiež nezaostáva (naozaj som nečakal že tu uvidím Miloša Jakeša". Oproti "Všetci ľudia budú bratia" je to však obsahovo návodnejšie, explicitnejšie a je tu podstatne viac citeľný autorov svetonázor. Je nám podsúvané, čo si máme o veciach myslieť a je to zdôraznené i Kirchhoffovým voiceoverom (nuž, aspoň je to transparentné). Zizek hovorí, že najnebezpečnejšia ideológia je tá, o ktorej ani nevieme, že je ideológiou. Je to stále parádne "DLC", ale v Bratoch sa Kirchhoffovi podarilo byť, aspoň čiastočne, nestrannejší, objektívnejší, viacznačnejši, enigmatickejší. 3,5*

Uživateľ "Thomassi" tu píše že film je "bez akejkoľvek propagandy". To sa pravde ani nepribližuje, propagandistický prvok je tu samozrejme neobyčajne silný. Film však oplýva autentickými zábermi s nevyčísliteľnou historickou hodnotou, takže to príliš nevadí.

Je to pop, ale v najlepšom slova zmysle. Jeho myšlienky sú zjednodušené a polotovarovo predžuvané, ale našťastie nie blbé. Perfektne to drží pozornosť, Blix je pozoruhodná osobnosť (hoci tu možno trochu idealizovaná) a jeho životné a politické skúsenosti vyrážajú dych. Prirovnávanie americkej a ruskej "vojenskej operácie" je jednoduchý, no štipľavý a dnes tak potrebný ťah.

Poloimprovizovaný fever dream. Prekvapilo ma, že som vôbec nemal problém s termo-estetikou, práve naopak, pôsobí ako vyvrcholenie motívu neónovej generačnej derealizácie, započatého v Spring Breakers. Aggro Dr1ft je skutočne ešte viac snový, ešte viac transcendentný. Aj to old school AI-čko tvoriace halucinogénne vzory na farebných plochách tu funguje prekvapivo dobre. S čím som mal problém väčší je takmer úplne absentujúci príbeh. Otrepaný žánrový gýč nájomného zabijáka s dobrým srdcom a rodinou, ktorá o ničom nevie, je tu našróbovaný na grécky epos, v ktorom démonickí bohovia na nebesiach ovládajú pohyby záporákov, ktorých sa dá poraziť iba odrezaním ich medúzinej hlavy. Je to pôsobivý koncept, ale akosi príliš riedky na 80 minútovú stopáž. Neudrží pozornosť po celú dobu, najmä s tak repetitívnymi a často bezobsažnými dialógmi. Po prvom zhliadnutí zatiaľ najslabší Korine, uvidíme čo mi ukáže to ďalšie. 3,5*

Hodnotím rovnako ako som hodnotil knihu (prvý diel, zvyšné ma ešte len čakajú). Oproti tej pribudli nejaké pomerne vkusné dejové linky navyše, stopáž je primeraná, je to rovnako pútavé, zábavné a najmä rovnako vnútorne prázdne, na efekt.

Na to aby som si to poriadne užil tam bolo až príliš veľa sebareflexie. Mount vedel, čo robí.