Riverin

V podstate veľmi jednoduchý, ale pôsobivý, atmosferický film, ktorý ťaží predovšetkým z hereckých výkonov. A tým myslím konkrétne čarovnú Léu Seydoux. Objektívne však musím povedať, že iné stránky filmu, zahŕňajúc réžiu a spol., sú celkom priemerné, a príbeh predvídateľný...lenže ja objetívna nie som a tak film hodnotím na 4* :D. Čiže ak neviete čo s večerom a ste fanúšikom francúzskych filmov a pohľadu Léi Seydoux, tak choďte do toho.

Nebudeme si klamať, je to strašná kravina, ktorá ma svojou demenciou neprestala prekvapovať celých 40 minút, ktoré som vydržala pozerať, inak by mi umreli všetky mozgové bunky. Ale! Boli to 60te roky a divné veci sa proste stávali. Plus Jon Voight bol zamlady fešák.

Divný film. Rada by som poskytla sofistikovanejší pohľad, ale divný je asi najvýstižnejšie slovo, ktoré ma napadá. Nápad je veľmi zaujímavý, vizuálna stránka vynikajúca, i inšpirácia Bergmanom je zjavná, no postavy mi neprišli dostatočne príťažlivé na to, aby som sa zaujímala, čo sa s nimi nakoniec stane. Som si vedomá, že mnoho vecí a symbolov mi uniklo ale *mierny spoiler* nevyužitá nemá krásna Catherine, v každom zábere meniaca sa Piccoliho jazva, a ten záver, mi nedovolia dať viac ako 3*.

Chlapec sa snaží byť českým Fallonom a zlyháva. Keby sa Leoš zameral na hostí aspoň z polky tak, ako sa zameriava na seba, nebolo by to také utrpenie prežiť tých 47 minút.

Tento film som si pozrela včera večer a popravde dnes si z neho takmer nič nepamätám. Pán režisér bohužiaľ nevyužil vynikajúcu predlohu a skvelé obsadenie, no aj tak z Manon 70 ostáva celkom príjemne strávených 105 minút, hlavne vďaka kráse Catherine Deneuve, pekným kostýmom a fajn 60s atmosfére.

Les Demoiselles de Rochefort je veľmi feel-good film, narozdiel od často porovnávaného ďalšieho Demyho farebného muzikálu Les Parapluies de Cherbourg, a pre mňa osobne v omnoho prijateľnejšej forme. Veľké plus je príjemnejšia hudba a hlavne nespievané každé jedno slovo ako v Parapluies, čo mi neskutočne liezlo na nervy. Na Catherine a Françoise sa krásne pozerá, farbičky, kostými a choreografie vynikajúce. Celkovo príjemný muzikál.

Veľmi šikovne natočená artová teenage psychologická dráma. Mélanie ako režisérka a scenáristka opäť exceluje a ukazuje hlavne skvelú prácu s hercami a tiež aj ich výber. Dokonale vykreslené charaktery, krásna kamera, hudba. Jedinú výtku mám k druhej polke, kde to napätie mohlo stupňovať ešte viac. Čakala som tak trochu Blue Is the Warmest Color 2.0, ale mýlila som sa... okrem teda pár náznakov ale nebudem spoilovať :).Vcelku u mňa veľká spokojnosť.

Prvá poviedka ma popravde vôbec neočarila ani neohromila. Bolo jasné že, Vadim staví (ako inak) na krásu mladej Jane Fonda. Najviac na mňa zapôsobila druhá poviedka so skvelým Alainom Delon. Úžasná atmosféra, kde môžete priam cítiť tú paranoju. Tiež potešila aj čiernovlasá Brigitte Bardot. Jedinú výtku mám k záverečnej padajúcej figuríne. Pán režisér Malle mohol trochu investovať do vierohodnejšej figuríny, ale na tom koniec koncov tak veľmi nezáleží. Pre mňa rozhodne najzaujímavejšia poviedka zo všetkých. A posledná Felliniho...no, je to jednoducho čistý Fellini. Ale taktiež zaujímavé zachytenie chaosu a hororu, ktorými je E. A. Poe taký známy. A netreba zabudnúť spomenúť úžasnú hudbu Nina Roty.

Úprimne, do tohto filmu som išla len pre Léu Seydoux a ona bola nakoniec to najlepšie na celom tomto "skvoste". Absolútne nezaujímavý a ohraný dej, ktorý sme videli už asi miliónkrát a v omnoho lepšom prevedení. Záver znie, ak chcete vidieť nahú Léu, len sa do toho spokojne pustite.

Veľmi zvláštny film a teraz ľutujem, že som si o ňom neprečítala skôr ako som sa do toho pustila. Možno by som nebola taká prekvapená štýlom akým je točený. La Belle personne som vlastne pozerala len pre Léu Seydoux, ktorá je pre mňa najsvetlejším bodom filmu. Postavy sa mi zo začiatku neskutočne plietli, všetci boli kučeraví a tmavovlasí a ešte k tomu ten prekombinovaný dej... V skratke: Veľmi ale veľmi francúzsky film na ktorý treba mať náladu.