nathaniel 29

Ľudovít Štúr alias Gandalf Hnedý v epickom historical seriáli zo stredozeme Európy, z temného obdobia nadvlády maďarských škretov, v boji za bratrství, svobodu i rovnost. Plejáda skúsených hereckých harcovníkov, za plné priehrštie dobových informácií, plus love-story Marie, Velislava a Adely, ukončená smrtiacim výstrelom.

No konečne chápem prečo bol tento strašne cooooool seriálik "filmovými kritikmi" taký ospevovaný. Takže tretiu časť sme mali celú o buzíkoch a ich záhradke, tentokrát to bola teen love-story medzi lesbičkami v supermarkete. Wwwwaaaaauuuuu... Len kurva dúfam, že posledná epická časť bude o životných príhodách transexuálov, alebo aspoň sladučkých zoofilov.

Ďalšia ruská propagandistická sračková rozprávka pre retardovaných. Tak sa súdruhovia pozrime na tento "skutočný" hrdinský príbeh pravdivými očami.   "Najhrdinskejší sovietsky kolektív je známy pod menom Panfilovci. Jednotka 28 vojakov, ktorí dňa 16. novembra 1941 v obci Dubosekovo počas 4-hodinovej bitky odrazili niekoľko nepriateľských útokov a zničili 18 nemeckých tankov. Väčšina sovietskych vojakov pri tom padla, pár ich skončilo s ťažkými zraneniami. Slávnym sa pritom stal výrok politruka jednotky Kločkova : „... Rusko je veľké, ale niet kam ustúpiť. Za nami už je len Moskva...“ Panfilovci sa stali etalónom hrdinstva. Stali sa modlou, ich činy sa stali posvätnými. Všetci vojaci tejto jednotky dostali titul Hrdina ZSSR. A to všetko na základe článku novinára Koroteeva, ktorý napísal esej o Panfilovcoch v novinách Krasnaja zvezda. Podľa článku všetci Panfilovci zomreli v boji. Už o deň neskôr vychádza v tom istom denníku úvodník „Závet 28 padlých hrdinov“ písaný literárnym tajomníkom Krivitským. A koncom januára 1942 vydáva Krivitský článok „28 padlých hrdinov“, ktorý už obsahuje aj mená padlých. Lenže v roku 1947 vojenská prokuratúra v Charkove zatkla I.E Dobrobanina. Hrdinu ZSSR, ktorý mal padnúť ako jeden z Panfilovcov. Nepadol. Prebehol k Nemcom a spolupracoval s nimi. A tak sa začína vyšetrovanie, ktoré odhaľuje, že viacerí mŕtvi akosi nie sú mŕtvymi. A viacerí prešli nemeckým zajatím, niektorí sa dokonca Nemcom vzdali. V roku 1948 veliteľ 1075. pešieho pluku Karpov vypovedal, že 16. novembra 1941 žiadna bitka 28 Panfilovcov nebola. Boli tam iné boje, ale to čo sa objavilo v novinách boli nezmysly. A tak došlo k vypočúvaniu novinárov a tí sa priznali, že si všetko vymysleli. Výrok „Rusko je veľké, ale niet kam ustúpiť...“ si vymyslel novinár Krivitský."