leila22

Pokiaľ máte radi post-apo a súčasne feel-good filmy, prečo nie. Tom Hanks v tomto prípade vymieňa Wilsona za štvornohého chlpáča a robota, ktorého si skonštruoval sám a spoločne sa vydávajú na cestu po spustošenej Amerike. Nevyhneme sa sentimentu, ani klišé (obzvlášť v poslednej pol hodine), ale postava robota Jeffa je z hľadiska celkového pohybu, zábavnej gestikulácie rukami a povahovým črtám pripomínajúcim zvedavé dieťa, natoľko roztomilo vytvorená, že ide prevažne aj o veľmi milé a zábavné dobrodružstvo.

Našlo sa pár úderov na logiku, ale i napriek tomu ide o veľmi atmosferickú, psychologickú krimi s prvkami hororu, ktorá od začiatku buduje ten správny diskomfort. Nicolasa Cagea si užijeme dokopy iba pár minút, ale tie nasledne vždy stoja za to. Jeho postava ja napriek tomu zapamätateľná a aj poriadne creepy. Kamera presne vie, ako sa má hýbať, aby pomyslene tlačila na psychiku diváka. Keď k tomu prirátame efektnú prácu s hudbou a ruchmi a autentický výkon Maiky Monroe, tak vo výsledku rozhodne prevažuje spokojnosť.

Film MIKI videlo za otvárací víkend 96 tisíc divákov. Ak k tomuto číslu prirátame aj návštevnosť z predpremiér, stal sa našou historicky najúspešnejšou snímkou. Dopredu napíšem, že som nebola proti jeho vzniku, no vzhľadom na citlivosť a dôležitosť témy som vnímala veľké riziko a súčasne zvedavosť ako si s ňou tvorcovia poradia. Výsledok dopadol tak, že Miki je aktuálne v v prvej tisícke najrozporuplnejších titulov na tejto databaze. Začnem s pozitívami. Vo filme o najznámejšom mafiánskom bossovi hrá prakticky slovenská herecká elita, takže po tejto stránke sa nie je na čo sťažovať. Milan Ondrík je naozaj vynikajúci, Kubovčík mu, ako večne problémový brat Vlado, pekne sekunduje a zamaskovaného Dušana Cinkotu spočiatku ani nespoznáte. Skvelá je aj Anna Javorková, ktorá v role matky azda najviac dodáva filmu potrebnú dramatičnosť. Veľmi pekná práca bola odvedená v rámci kostýmov, účesov a celkovej výpravy. Atmosféra 90. rokoch je autentická, výrazne jej dopomáha aj hudba Dávida Kollára. Po scenáristickej stránke je to uz miestami slabšie, občas je problém aj s prílišnou doslovnosťou. Samotný dej odsýpa rýchlo, no prakticky neponúka žiadne detailnejšie analýzy motivácií činov, vysvetlenie jednotlivých väzieb, nečakajte ani hlbšie ponory do charakterov postáv a to ani v prípade hlavného antagonistu, čo je skutočne na škodu. Čo však vo filme dostáva pomerne veľký priestor sú scény postavené na irónii a sarkastickom humore v podobe rôznych hlášok z úst mafiánov, zatiaľ čo na pozadí dochádza k ďalšej vražde. A pokiaľ sedím na filme, ktorého posolstvo by malo slúžiť ako varovný prst, no diváci v sále sa opakovane smejú, niečo mi hovorí, že to nie je v poriadku. Pretože práve tieto scény, ktoré zarážajúco nadľahčujú danú situáciu, výrazne prevažujú nad tými, z ktorých sálalo skutočné zlo a temnota. A tu sa aj dostávam k najväčšiemu problému, ktorý s filmom mám. Odkedy som pred dvoma dňami vyšla zo sály, uvažujem len nad tým, prečo tvorcovia divákovi predostierajú postavu Mikiho spôsobom, ktorý ich nabáda k ľútosti, pochopeniu a vcíteniu sa do jeho konania. Spôsobom, ktorý vytvára priestor k možným sympatiám cez zdôraznenie jeho silných väzieb na rodinu, jeho žiaľu, v čase keď prichádza o blízkych... všetko je to podávané veľmi jednostranne a voči pozostalým obetí hádam aj veľmi neúctivé. Áno, aj Mikuláš Černák kedysi dávno bol „človek z ľudu“ - lesný robotník a vodič autobusu, ktorý chcel uživiť rodinu. O tom ale tento film predsa nie je. A nie je ani dokumentom, viem. Pre lepšie pochopenie zámeru poňatia postavy som si vypočula aj niekoľko rozhovorov s tvorcami a hercami. V obhajobe, že nekopírujú reálnych ľudí, iba sa nimi inšpirujú a vytvárajú si vlastné charaktery, žiaľ vidím jednu dieru. A tou je názov druhého filmu, ktorý príde do kín v januári 2025. ČERNÁK. Ťažko sa mi hodnotí. Tri hviezdy dávam za vyššie spomenuté plusy, ktoré predstavujú z hľadiska filmovej (a obzvlášť našej domacej tvorby) nadpriemernú kvalitu. Ale svedomie ma už vyššie nepustí.