Real Tom Hardy

Zaujímavo poňatý film o UFO a únose mimozemšťanmi a ich prítomnosti, ktorý toto samotné ani tak nerieši, ale skôr toho dopad na malé americké mestečko Snowflake v Arizone neďaleko apačskej indiánskej rezervácie. Naratívne je to trošku viac komornejšie, no produkčne & obrazovo úplný opak a celkovo dielo oplýva kvalitami. Fire in the Sky skúma prakticky len sociálnu stránku celej veci, lietajúci tanier a únos je výlučne "zámienka" na pozadí. Debatuje o tom, ako jedna nemožná udalosť dokáže naštrbiť dekády prínosu do komunity a aké krehké a bezvýznamné je vlastne ľudské slovo. Reverzný Jagten, len namiesto zneužívania údajná vražda kamaráta. A práve preto možno nevadí, ako je celý film postavený, ako pomaly plynie, aký pomalý rozbeh a tempo má, ako sa vlastne končí a že pre mnoho divákov jediná interesantná pasáž má iba pár minút niekde krátko za polovicou stopáže a inak šmitec. Ja len hlavne dúfam, že nikto nikdy ani na sekundu tento počin nepovažoval za viac ako prostý "alien abduction movie" a v rovnakej vete ho nespájal so slovami "podľa skutočnej udalosti," i keď pochyby sú na mieste, najmä vzhľadom na v čase vydania v Amerike silnú obsesiu s touto témou. U nás, aj napriek relatívne slušnému číslu miestnych hodnotení, 1,9k, si dovolím, že ide o pomerne neznámu záležitosť, zatiaľ čo v US kultovka. Scény experimentov na unesenom na palube taniera sú určite vo vitrínkach kinematografie. A teraz je opäť čas na túto legendárnu vecičku... (x) (x) (x) (19.11.2023) (16.10.2024) (5.11.2024)

Viem, že Peele nebol pred natočením Nope žiadny nováčik, no i tak – prerásť z krátkych komediálnych skečov na režiséra trháku takéhoto kalibru a zadirigovať ho priam majstrovsky, je obdivuhodné. Dielo s výnimočnou a jedinečne uchopenou atmosférou, výtvarne a umelecky je prenádherné, obrazovo detto (Hoytema nasnímal široké vyprahnuté prostredie Agua Dulce brilantne) a odteraz určite ide o jeden z nových míľnikov (chcel som poangličtiť "hallmarkov aj landmarkov") filmov o UFO. Ako jednoduchšieho diváka ma popravde potešil sklz do viac konvenčnejších a všeobecne prístupnejších vôd, od Nope som si prial jednoduché dobrodružstvo s lietajúcim tanierom a bolo dopriate. A hoci je tu prítomných mnoho tém, motívov aj faktických interpretácií, samotný film žánrovo funguje bezchybne a je možné ho bez problémov tak sledovať (tak = film o UFO), a nie len ako opodstatnenú sociálnu a kinematografickú kritiku a výpoveď (prepojenie s Muybridgeovým čiernym jazdcom perfektné; oplatí sa pozrieť aj Buck and the Preacher), zatiaľ čo v jeho predchádzajúcich dvoch počinoch Get Out a Us to možné viac-menej nie je. Záver mi úprimne nesadol, prerod do inej formy už bol na mňa moc, no čert ho ber. Nope je opus, ktorý môže hrdo stáť vedľa Shyamalanovej snímky Signs. Väčší kompliment už asi nenájdem... ♪♫ (x) (x / x / x) (25.8.2022) (9.9.2022) (4.11.2024) "Fuck, guys. It's TMZ. / Oh, fuck me."

Ak Ali Abbasi, Kasper Tuxen a/alebo Aleksandra Marinkovich & Jaro Dick nezískajú Cenu Akadémie, nastane revolta! Obrazovo okúzľujúce, úchvatné, unášajúce, podmanivé. Pre moje oči jeden z najlepších počinov, aký som za poslednú dekádu videl, možno aj aký som kedy videl. Dvojhodinová power trip odysea po opulentnom, zlatom a mramorom vykladanom Manhattane. Ale aj schátranom a AIDS presiaknutom. Jeremy Strong je tu priam ako diabol a Ali Abbasi na raketovom vzostupe. A že by to starý Marty po vizuálnej stránke spravil lepšie, je čistý výsmech... ♪♫ (galérka: x / x) (x / x / x / x / x / x / x) "Truth is a malleable thing."

Opäť som sa ako vždy tešil na zidealizovaný filmový nostalgický návrat k ranným nultým rokom, ktorých sa v posledných pár rokoch vynára čoraz viac (spolu s late 90s a prelomom milénia, s trochu oneskoreným nostalgickým cyklom kvôli silným osemdesiatkam) a sprvoti som mal počas sledovania zlý pocit, akoby sa zdalo, že sa mnoho týchto snímok do predmetných období nevracia výhradne kvôli nostalgii, reminiscencii na oné iné časy, ale skôr len kvôli aktuálnosti & populárnosti Y2K módy, ktorá je teraz silne v trendoch. No mýlil som sa. I keď už úvodný vizuál a hneď prvá skladba skraja – Terror Squad, Fat Joe, Ashanti a ich 'What's Luv?' – navádzala a nabádala, že idem(e) správnym smerom, kompletne ma usvedčila a následne presvedčila až scéna otvorenia izby zosnulej sestry, ktorá bola presne tou oslavou a poctou popkultúre, dizajnu a pocitu z oných nultých rokov, respektíve ešte z Y2K. Zamrzí len malé množstvo licencovaných skladieb, kde je zvyšok prespievaný ako cover inými umelcami. A hoci som po stránke nápaditosti našiel mnoho svetlých chvíľok a snahu vyhýbaniu sa rôznym všemožným klišé, bolo ich pomerne dosť. Kopať ale za to snímku dole na 27% je zbytočnosť; potom treba kopať dole aj ostatné filmové trofeje tínedžerského cestovania v čase a teen slasherov. A tu nejde ani tak o ten slasher ako taký, o gore a násilie už vôbec (tu kompletne absentuje; a nechýba mi), primárnym stavebným kameňom je nostalgia a nič iné. V rámci štruktúry deja a narácie sa s ňou pracuje práveže veľmi dobre (áno, vyšli aj lepšie aj horšie príklady) a že tu niekto videl iba plagát k seriálu Buffy a nič iné, nebude chyba filmu :D. A na miestnych odpadujúcich/komentujúcich kydajúcich na menšiny a "propagandy" treba z výšky kydať žumpu. Pred temenom pusto a kontext im asi veľa nehovorí. A tiež omyl očakávaní. Time Cut je pre (skôr dievčenských) tínedžerov (aj pre-teen) a chronických nostalgikov, nie pre 40-ročných neurotických zakomplexovaných chrenov, ktorí nevedia, čo so sebou robiť, keď vidia v telke bozkávať sa dvoch mužov. PS: A ešte ani Totally Killer kopirák toto nie je; natáčané rok predtým... :D / ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ (x) (2x 31.10.2024) "To be honest, I never really existed anyway. It always felt like my life was defined by your death."

Nerozumiem tej disproporcii miestneho počtu hodnotení režijnej filmografie Marca Webba (35k / 32k / 23k / 10k – zatiaľ čo toto má 400), ale o tom zrejme podiskutujeme inokedy. Mladý, nie moc príťažlivý, (ne)absolvent Thomas Webb, žijúci v prašivej garsónke na Lower East Side, pochádzajúci zo zazobanej rodiny miliardárskej hlavy veľkého knižného vydavateľstva, je na rázcestí života, nevediac čo ďalej. Ubolený po kopačkách od jednej zadanej slečny po jednej noci na MDMA, hľadá odpich, ktorý nemohol prísť lepšie vhod – prichytil v high-end klube na Manhattane svojho otca s milenkou, v podobe KATE BECKINSALE! podotýkam, s brooklynským prízvukom a vo večerných šatách, podotýkam, v pohľadom strhujúcej forme, Kriste, asi v top od čias Total Recall, podotýkam. A o čom inom by počin mohol byť ak nie o ceste jeho zamilovania sa do nej a následnom "súboji." Netuším síce, v ktorom vesmíre by toto mohlo vyjsť, logiku ale asi prenechám kompetentnejším. Následne zisťuje, že všetko je inak a život/svet je o iných veciach (správne). Premisa sa mi práveže paradoxne páčila, dialógy aj napriek strnulosti neprekážali, film pôsobil z času na čas artovo (i keď nebol – pozitívum) a zvrat/záver hoci možno mierne klišéovitý, mi zvierač skoro popustil. Veľmi sa mi páčilo prepojenie narátora s aktuálnou postavou z deja s aktuálnym dianím voči jeho miestu v príbehu. Jeff Bridges senzačný. Natočené nádherne, 35 mm film spravil vizuálu veľkú službu, poctivo sa pracovalo a hralo aj s lokáciami (natáčalo sa na identických miestach scenára počas celej dĺžky filmu) a za mňa to najdôležitejšie – dielo má extrémne silný "essential New York movie vibe" (Webb vie ako ho snímať po dvojici Spider-Mana) s trefnými, frekventovanými referenciami a odkazmi (nielen na knižnú sféru) a za mňa je toto viac NY film ako čokoľvek, čo som videl od Woodyho Allena. Opáčko určite čoskoro... (x) ♪♫ "The farthest distance in the world is between how it is, and how you thought it would be."

Ešte predtým, ako sa táto legendárna filmová séria dostala do úplných sračiek, jej "posledný hurrah" napokon môže byť aj stropom celej ságy. Marketingová masáž bola v tom čase masívna, doteraz na ňu spomínam, ako názov Live Free or Die Hard svietil všade. A právom. Remeselne zručné a poctivé, praktické efekty je vizuálne cítiť a snahu o minimum CGI tiež. Bruce Willis po dlhej dobe nebol na zahodenie, potešil Long, Olyphant a aj Mai Maggie Q v absolútne vrcholnej forme, asi druhej top hneď po Nikite a pred NFS: Undercover (♪♫). Na rok vzniku 2007 aj relatívne aktuálna téma (k filmu boli vytvorené aj zaujímavé doku extras, ktoré riešili práve tieto cyber témy), dnes už môže pôsobiť trochu absurdne. A čo ešte pôsobí absurdne je takmer väčšina akčných scén odtrhnutých z reťaze. Prvá polovica filmu ale patrí k mojim obľúbeným (vôbec), vynikajúce navodenie atmosféry nadchádzajúceho chaosu po páde riadiacich systémov v US (príhodne sa mi akurát tematicky hodí, posledný mesiac mastím The Division), pekné farby v postpro v jednotlivých scénach a rád by som rovno vyzdvihol sekvenciu z tunela, ktorú sa normálne reálne podarilo natočiť tak trochu desivo. Štvrtý zárez je úctyhodným prírastkom do série a záverečný dojem mi vždy pokazí len finálny "súboj" proti F-35B (rapídny nonsens). Wiseman tu predviedol naozaj solídne schopnosti, zaujímalo by ma teda, ako tragicky musel natočiť tú Ballerinu, ak ho na kompletku vymenili. To by bol pohľad... (x / x / x / x) (25.4.2011, sk dab) (23.6.2013, sk dab) (15.3.2017) (6.2018) (10.2022) (25.10.2024) "You just killed a helicopter with a car. / Hundreds of thousands of people get killed by cars every year. It's just like four more."

Kontemporárny majsterštik slovenskej kinematografie, od mládeže pre mládež. Nezažil som, nesúhlasím, nestotožňujem sa, no milujem. Mne osobne Lóve musel zrieť niekoľko rokov dlhšie, podobne ako Kronerov debut, no o to sladšie je napokon oné ovocie. Prirodzené, autentické vizuálom, lexikónom, konaním, scénami aj ošarpanými interiérmi & chladnými exteriérmi (hoci samotnou výpoveďou Gympl dominuje viac). Remeselne pôsobivé, dokonca ešte aj dnes (s výnimkou jednej naháňačky s K-1) a dokonca aj bez prihliadnutia na v tom čase amatérsky status tvorcov. I keď nie po všetkých stránkach. Herecky trochu strnulejšie skrz ústredné duo, pozitívny balans však prináša Gogál a Cinkota, hudba je ťažké klišé. Neľahko posudzujem celú romantickú dejovú linku. Chápem jej prítomnosť, zvažujem, či by jej absencia z počinu nespravila ešte väčší kult, no bez nej by nemohla prísť taká katarzia a brutálne úderný záver. Kroner je pozoruhodný tvorca. Je skutočne tragédiou pre slovenský film, že sa k takýmto dielam vrátil až po vyše desaťročí a prečo tomu tak je, je mi normálne záhadou (veľmi ma potešilo pozitívne prijatie divákmi vtedy aj dnes). FIFA, Gran Turismo a ostrý Cinky, veď čo viac si priať? (2013) (11.2019) (5.2.2020) (10.10.2024) (20.10.2024) --- Opáčko pred nadchádzajúcim pokračovaním sa rozhodne oplatilo a ak sa niekomu podarí sledovanie skombinovať aj s novým dokumentom Autičkári, o to lepšie!

Nielen časová kapsula grafického rozhrania webu a operačných systémov toho času, ale hlavne v rámci len "nedávno" pomenovaného a zadefinovaného subžánru screenlife ide o značne skorého zástupcu, v podstate prvého (Thomas est amoureux fakt nerátam a, našťastie, sa ani všeobecne neberie), a možno skrz kontext danej doby aj nadčasové dielo. Nedokážem si predstaviť, čo si Costanza myslel, keď dával tento geniálny nápad postupne dokopy. Testamentom môže byť aj fakt, že sa k tejto metóde natáčania filmári začali naspäť vracať až o dekádu neskôr, počnúc filmom The Den (keď sa internet stal súčasťou väčšiny domácností). Pomalší rozbeh, dialógovo sprvoti slabšie, eventuálne ale prišli obmeny a cez obkľuky menom video e-maily a stometrový telefónny kábel bolo možné dej posunúť aj mimo izby protagonistov a trochu ho osviežiť. Nemožno snímke vyčítať ani klišé či šablónovitosť, keďže predchádzajúca šablóna žiadna nebola. Potešil aj záver a rozuzlenie, ktoré mi prišlo o hodný kus lepšie ako v legendárnom TBWP. Z historického hľadiska sa rozhodne oplatí pozrieť a dosť možno aj film ako taký bez omáčok vyššie. Nechýbal ani dnes už ikonický zvuk spúšťania dial-up modemu, čo už je prakticky obligátnosť. A borci mali lepšie webky ako ja v 2012, cením :D (9.2.2022) (19.10.2024)

Mid90s, Grind, Boogie a PEN15 zmiešané dokopy v pôsobivom celovečernom režisérskom debute Seana Wanga. O "starostiach" dospievania, usporiadaní si hodnôt, uvedomení si skutočného dôležitého, o skejtoch, drogách, sexe, zapadnutí, peer pressure a ako prežiť strednú, o strete tradičnej taiwanskej mentality s tou americkou (skrz pohľad tínedžera, tu ale aj skrz rodiča vs starého rodiča), o popkultúre & internete (cením zmes AOL/AIM+FB+YT+MySpace zároveň), ich vplyvov a zobrazení, ako sa pretkávajú a stávajú súčasťou života. Tematicky výživné dielo, rieši toho hodne, film nie je statický, neustále obmieňa situácie, zachádza do nových a nových vôd, nestojí na mieste a naozaj mixuje kvantum situácií, ktoré ostatné snímky zaberajú individuálne a samostatne. Poctivý soundtrack, herecky zvládnuté, kamera senzačná. A podľa fór sa zdá byť Dìdi z pohľadu Aziatov aj autentický, čo je veľké plus (Boogie totiž schytal riadnu biedu). Za mňa nádherný pohľad späť na 00s a silný počiatočný prírastok ku všetkým filmom, ktoré sa konečne po posune nostalgického cyklu z 80s/90s na nulté roky budú objavovať. (x) (6.9.2024) (5.10.2024) "We got, we got motherfucking Spike Jonze or some shit over here."

Sprvoti ma zaujali zaujímavosti, z ktorých sa javila možná téma filmu – morálny úpadok spoločnosti (z pohľadu sexuality) a toho dopad na jednotlivcov, v tomto prípade účinkujúcich na predmetných platformách. Je to niečo, čo ma dlhodobo zaujíma (hlavne kvôli vlastným pokleskom) a chcem vedieť o danom viac. Film v tomto smere neprínosný a témy odbíja jednovetne, spolieha na úsudok samotného diváka, ale primárne ich kotví do charakterov postáv, no nakoľko sú obe úplne mimo (z rôznych dôvodov), ich morálny 'high ground' je de facto prakticky neefektívny, možno až neexistujúci. Ich správanie je prinajmenšom absurdné (čerešničkou je "predaj" manželky hanblivému kolegovi za 7k českých) a hoci som živo videl aj horšie prípady, práve tento si paradoxne živo predstaviť neviem. Odohrané ale vskutku bravúrne, Chaloupková, no najmä Ernest. Perfektne spracovaná atmosféra ťažoby a dusna. Určite ide o solídny zárez, je mi však ľúto toho slabého vyťaženia témy, i keď možno tá hlavná plus motívy boli úplné iné?