Nikumaroro
| Nikumaroro | |
| Gardnerov ostrov | |
| Atol | |
 Satelitná snímka atolu Nikumaroro, 2014
| |
| Štát |  Kiribati
|
|---|---|
| Ostrovná skupina | Phoenixské ostrovy |
| Poloha | Tichý oceán |
| - súradnice | 4°40′48″J 174°31′01″Z / 4,68000°J 174,51694°Z |
| Obyvateľstvo | 0 |
 Topografická mapa ostrova
| |
 Poloha ostrova v Tichom oceáne
| |
| Wikimedia Commons: Nikumaroro | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nikumaroro, alebo Gardnerov ostrov, je súčasťou Phoenixských ostrovov a republiky Kiribati v západnej časti Tichého oceánu. Ide o odľahlý koralový atol podlhovastého a trojuholníkového tvaru s bohatou vegetáciou a veľkou centrálnou morskou lagúnou. Nikumaroro je približne 7,5 km dlhý a 2,5 km široký. Ostrov krátky čas obývalo 20 Britov, ktorí tu v roku 1892 budovali kokosovú plantáž. V roku 1929 tu stroskotala nákladná loď Norwich City, pričom 11 námorníkov sa utopilo a 24 sa podarilo zachrániť. Vrak lode sa na západnom okraji atolu nachádza dodnes. Pri snahách obnoviť na ostrove plantáže tu Briti v roku 1940 objavili stopy osídlenia spolu s neúplnou kostrou. V roku 1963 osadu nakoniec opustili a v súčasnosti je ostrov neobývaný.[1]
Od roku 2008 je súčasťou chráneného územia Phoenix Islands Protected Area, ktoré je s celkovou rozlohou 408 250 km² najväčšou morskou chránenou oblasťou v Tichom oceáne.[2][3]
Atol Nikumaroro bol predmetom významných špekulácií a prieskumu ako miesta núdzového pristátia americkej pilotky Amelie Earhartovej a jej navigátora Freda Noonana v roku 1937 počas ich posledného letu pri pokuse uskutočniť let okolo sveta. Na základe vedeckej štúdie publikovanej v roku 2018 americkým forenzným antropológom Richardom Jantzom vo vedeckom časopise Forensic Anthropology možno konštatovať, že kosti nájdené Britmi na atole Nikumaroro ešte v roku 1940, sú na 99% pozostatkami legendárnej pilotky.[4][5] Jantz vo svojej štúdii rovnako ako bádatelia z Medzinárodnej skupiny pre záchranu historických lietadiel (The International Group for Historic Aircraft Recovery, TIGHAR) tvrdí, že lietadlo Lockheed Model 10E Electra s Ameliou Earhartovou a jej navigátorom Fredom Noonanom na palube núdzovo pristálo na plytčine neobývaného atolu Nikumaroro. Posádka mohla ešte asi týždeň po pristátí vysielať núdzový signál a s najväčšou pravdepodobnosťou tak aj urobila. Výskumníci TIGHAR-u tvrdia, že našli trosky lietadla na dne mora neďaleko ostrova, kam ich podľa nich z plytčiny odniesli morské prúdy. Bádatelia na ostrove našli aj fragmenty kostí a ďalšie artefakty, ktoré mohli patriť Earhartovej a Noonanovi. Nimi nájdené kostrové pozostatky však boli natoľko malé, že z nich nebolo možné určiť, komu patria. Podľa objavov je tak veľmi pravdepodobné, že Earhartová a Noonan tu žili ako stroskotanci niekoľko týždňov až mesiacov, kým zomreli, pravdepodobne na dehydratáciu (na ostrove nie je zdroj pitnej vody).[6]
Flóra a fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Kokosové palmy rastú na ostrove do výšky 15 metrov a sú pozostatkom britského pokusu o vybudovanie plantáže.
Atol Nikumaroro sporadicky navštevujú biológovia, ktorých sem priťahujú rozsiahle morské a vtáčie ekosystémy. Na atole žije veľká populácia kraba palmového, sťahovavých vtákov a krýs. V okolitých vodách bolo pozorovaných niekoľko druhov žralokov a delfín skákavý.[7][8]
Okrem toho, že ostrov je súčasťou chráneného územia Phoenix Islands Protected Area, bol vyhlásený aj za významné vtáčie územie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Gardner Island, Phoenix Group, Republic of Kiribati [online]. janeresture.com, [cit. 2019-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Pacific Nation Bans Fishing in One of World's Largest Marine Parks [online]. news.nationalgeographic.com, 2014-06-16, [cit. 2019-01-28]. Dostupné online.
- ↑ phoenixislands.org, [cit. 2019-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Je to jisté: Amélie Earhartová skutečně přistála na ostrově Nikumaroro [online]. flying-revue.cz, [cit. 2019-01-28]. Dostupné online.
- ↑ JANTZ, Richard L.. Amelia Earhart and the Nikumaroro Bones: A 1941 Analysis versus Modern Quantitative Techniques | Jantz | Forensic Anthropology [online]. journals.upress.ufl.edu, [cit. 2019-01-28]. Dostupné online.
- ↑ WIRNITZER, Jan. Atol, kde zmizela slavná pilotka, odkryl chmurný příběh trosečnice. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2010-12-19. Dostupné online [cit. 2019-01-28].
- ↑ Niku IIII Summary [online]. tighar.org, [cit. 2019-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Niku V [online]. tighar.org, [cit. 2019-01-28]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikumaroro