Neznáma Antarktída

Škoda, že Barabášove dokumenty sú také krátke, pretože by mohli ukázať divákovi viac z prežitých dobrodružstiev v nepoznaných lokalitách najatraktívnejších miest na svete. Z miest, kam predtým ľudská noha nevkročila a kde panenská príroda stále čaká na odhalenie pred ľudským okom. Krásna príroda, skvelé dobrodružstvo pred obrazovkou, pri ktorom som túžil aj ja zažiť niečo podobné. 85%. (22.12.2009)

Čistá beloba a sem tam nejaká modrá obloha. Nepoznané (kde ešte ľudská noha nevkročila) je frekventovanou témou Barabášových investigatívnych dokumentov. Na tomto novom snímku sa mi páčila kamera, ktorá pekne sprostredkovala tvár Antarktídy. Ako celok sa mi ťažšie hodnotí, beriem to skôr ako správu - ...tak takto to tam vyzerá a toto sme dokázali (pred čím samozrejme všetka česť). Má to slabší rytmus a málo vzrušivý potenciál, musím priznať občasnú nudu. Možno je chyba v očakávaniach... (24.10.2008)

Po sklamaní z TEPUY som konečne zažil tú správnu dobrodružnú triašku... Tento film sa tak trochu prvoplánovane tvári ako niečo viac s posolstvom, ale v konečnom dôsledku som všetky tie nadnesené vety a rádiové záznamy o globálnych problémoch vo svete zhltol a dokonale som si túto výpravu užil. Barabáš to so snehom vie...__Na druhé pozretie mi už trochu vadilo, že chýba viac materiálu... (15.07.2008)

Celosvetovo prvý výstup z kraja Antarktídy na jej najvyšší vrch Mount Vinson alebo inak nazývaný Vinson Massif bez podpory je opäť niečo skvelé ohľadom ľudských schopností, ohľadom dobrodružstva, že niečo niekto dokázal prvý, aj keď to hraje úlohu iba čo sa týka bezvýznamných ľudských štatistík. Určite sa to nevyhne porovnávaniu so starším podobným dielom 118 dní v zajatí ľadu. Toto až tak extrémne nevyzeralo, aj keď to určite sranda nebola pri približne -50°C a vetrom ako pri víchrici. Tomuto dielu chýbala iskra, opis diania, dosť veľká časť je priam nudná a nezachraňujú to ani tie správy asi z rádia, je to opäť len ako taký výlet bez hlbšieho zmyslu, proste také dobrodružstvo niečo zažiť, skúsiť svoje možnosti, zároveň niečo pre našich ľudí natočiť, pretože väčšina na to peniaze nemá a keby mala, tak by sa asi tamojšia príroda rýchlo zničila alebo by stálo veľa úsilia a peňazí to udržiavať. Film podľa mňa priemer ako u väčšiny Barabášových diel. (04.01.2014)

Novinského hudba podfarbuje ticho. Cinkavé zvuky rezonujú v obraze, ktorý sleduje piatich ľudí šlapajúcich cez nehostinné a opustené územie Antarktídy. V hlave sa mi vynára obraz Carpenterovej Veci. Nikde ani náznak života. Jediné čo spája hrdinov so svetom sú rádiové správy. Práve tento prvok obohacuje film o nový rozmer. Sledujeme totiž ako svet, ďaleko od hlavných hrdinov funguje. Stále je plný problémov, katastrof, prevratov a terorizmu, zatiaľ čo hrdinovia tohto filmu, bojujú s chladom a tichom, ktoré je všade prítomné. Ďalšia z expedícií, ktoré posúva hranice poznania človeka ďalej. Aj napriek tomu, že sa počas cesty nič nedeje - rozhodne sa to nedá porovnať so 118 dňami v zajatí ľadu, kde boli ľadové medvede a topenie sa ľadu na dennom poriadku, má film tempo - umocnené strihom, a výpovednú hodnotu - umocnená prázdnotou, ktorá ho robí zaujímavým. Ako divák rozmýšľate nad odvahou a silou týchto ľudí, ktorý dokazujú sami sebe, čo všetko dokážu. Na tomto stavajú Barabášové filmy a je to obsiahnuté aj tu. Keď lietadlo odlieta s tohto neobjaveného kontinentu a my sledujeme biele pláňe, rezonuje v nás zvláštny pocit dosiaľ nevídaného. Neklamný znak že film splnil svoj účel. (25.12.2011)