Bhután - Hledání štěstí

,,Ten kto priveľa majetku vlastní, tomu stále hrozí, že pohroma môže prísť. Rybník, ktorý sa po okraj naplní, aby hrádzu nepretrhol, treba vypustiť!" 8.storočie Sakja Pandita. Ešte nepoškvrnený život v Bhutane je v rovnováhe s prírodou. Nádherné scenérie Himalájí, ktoré obklopujú Zem hrmiaceho draka. Škoda, že už aj tu prichádza vlna dnešnej civilizácie a aj posledný kus prírody pomaličky zaniká. (24.05.2011)

Vnútorný pokoj, aj keď v chudobe, je cennejší než zhon za matériou, hovorí film. A my, čo napriek tomu sa stále ženieme za matériou, hlceme fast foody, nadávame v dopravných zápchach a sme v strese, vieme, že je to pravda a predsa nedokážeme žiť inak. Ale aspoň vieme, že iní to dokážu a keby sme chceli ....Asi nechceme. Napriek tomu - úžasný film. (20.06.2009)

Chcel by som vedieť viac o tej krajine a aj o tom, čo sa dielo po tých demokratických voľbách, to je asi jediná moja výčitka k tomu, lebo inak je to fascinujúce, že skromní ľudia so svojim absolutistickým panovníkom, ktorí sa všetci vrátane neho držali ich náboženstva, vytvorili šťastný malý svet na úpätí najvyšších hôr sveta. O tej kráse jednoduchosti som sa tu však niečo dozvedel, tiež o tom, ako dodržujú ochranu prírody a ako žijú vo vzájomnej úcte. Všetko krásne doplnila hudba od MAOKa, aj keď by som bol radšej, keby tu hrala nejaká miestna hudba. Najmä v čase sviatkov, keď sa ako tak pri svojom zhone zastavíme, vtedy by sme sa mali zamyslieť a vhodným prostriedkom by mohol byť práve tento dokument. (29.12.2013)

Podobne ako väčšina Barabášových filmov s prostredia Himaláji aj Bhután je akousi sondou do nedotknutých národov , vyznávačov budhizmu s neutíchajúcou láskou k prírode a k všetkému živému. Tieto dokumenty tvoria značnú časť Barabášovej filmografie. Sú plné myšlienok a dôvodov na zamyslenie a čo je dôležité – sú nasnímané tak , že máte sto chutí zbaliť si nejaké to oblečenie a vyraziť na tie miesta a nasať atmosféru krajiny, ktorú je Barabáš vo svojich filmoch schopný sprostredkovať. Do toho všetkého hrá meditačná MAOK-ová hudba, ktorá silno rezonuje aj po skončení filmu. Začiatok ukazujúci zmätenosť sveta cez televíziu – všetky zvrátené túžby a popletené myslenie, tvoria otázku či je to po čom túžime naozaj šťastie? Barabáš sa na ňu snaží odpovedať, konfrontujúc to čo je pre nás prirodzené s tým čo je prirodzené pre Bhután. Na konci filmu je len a len na vás, ktorá s prirodzeností sa nám javí krajšia. (29.12.2011)

Mně se to docela líbilo. Zpráva o zemi, ve které vůbec nic nemají a vůbec nic jim nechybí. O Bhutánu člověk často rozhodně neslýchá. Země nemá téměř žádné nerostné bohatství, takže žádnou větší zemi neláká. Lidé tam žijí extrémně klidným životem v duchu buddhismu, který absolutně nemá zájem kráčet s dobou. V dokumentu je také vloženo několik citátu samotného velkého Buddhy jako například: "Neubližuj žádnému živému tvorovi!", či "Člověk je šťastný až tehdy, když po ničem netouží a přijímá život takový jaký je!". Tyto citáty jistě každému pěkně zní, ale podle pár minut záběrů z Bhutánu je cítit, že tam se jimi skutečně žije. Dokument je staršího data a končí přibližně okamžikem, kdy Bhután přijímá televizi, takže tamější klidný a šťastný život už asi taky nebude úplnou pravdou. Přesto bych se stále nebál Bhután považovat za zemi, kde naprosto nehrozí, že vás zabijí. Dokument je neuvěřitelně uklidňující a určitě i strašně zajímavý. Podobný život, kdy bychom byli absolutně izolováni od světa a žili na základě učení Buddhy, je neuvěřitelně těžké si vůbec jen představit. Krátká minutáž je naprosto ideální, protože by reálně hrozilo sklouznutí do silného stereotypu. Takový se nám tamější život musí prostě zdát. (02.09.2014)