Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Dozvědět se pravdu znamená navždy ztratit iluze. Mladá novinářka Marta najde na Nový rok v předzahrádce hlavu svého bratra, zabalenou v igelitové tašce. Strašlivý nález ji vtáhne do příběhu, ve kterém se mocní představitelé státu neštítí žádného zločinu, jen aby si upevnili pozici neomezených vládců. První rok mladé slovenské republiky je důvodem oslavy pro řadu lidí – například krále podsvětí Efendiho nebo pro Prezidenta. Jen Předseda nemá důvod se radovat. Kdysi pomohl do funkce Prezidentovi, jenže ten teď odmítne jmenovat ministrem Předsedova syna. Jak tedy hlavu státu přinutit, aby poslouchala? O několik měsíců později Prezidentova syna za bílého dne zmlátí organizovaná skupina útočníků a odvleče jej do zahraničí… Slovenský film režisérky Mariany Čengel-Solčanské je politickým thrillerem, natočeným podle skutečných událostí, jež v polovině 90. let otřásly republikou a jež mají dodnes neblahý vliv na slovenskou společnost i tamní politickou scénu. (Česká televize)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (263)

mchnk 

všechny recenze uživatele

Marně tápu, jaký byl záměr tvůrců, zřejmě v každém záběru zobrazit někoho s cigárem v hubě, což se jim dařilo, naopak na nějaký silnější a smysluplnější obraz mafiánských praktik v nejvyšší politice či na atmosféru česko-slovenského divokého západu devadesátých let, se nějak nedostalo. Ve finále mi vše vyznělo jako hraná, rychle sestříhána investigativní reportáž či dokument. Za posledních dvacet minut filmu a Hanákovu slovenčinu přidávám jednu hvězdičku navíc, jinak pro mě velmi slabé. ()

Arkanoid 

všechny recenze uživatele

Konečne prípad únosu Kováča mladšieho v umeleckej forme. Pútavo natočený, nebojí sa zobrazovať brutalitu. Dej zobrazuje udalosti, ktoré majú spád a udržiavajú diváka v strehu. Avšak film je zameraný len na zobrazenie udalostí a je v ňom málo pridanej hodnoty, hlavne čo sa postáv týka. Málo Mečiara, málo Gašparoviča, málo politiky, tá je podaná jednoducho, aby ju každý pochopil a nerozvíja žiadne hlbšie súvislosti. Pomrkávanie nadávkami na mladšie publikum fajn, ale viac by som cenil budovanie atmosféry cez prácu s postavami. Na začiatku film vytvára atmosféru a pridanú hodnotu k postavám, konkrétne scény Mečiar v športovej hale a Lexa pred vlajkou. Scény, ktoré dej nerozvíjajú, ale efektne ho dopĺňajú a navodzujú tú správnu náladu k téme. Herecké výkony na úrovni, excelujú Ondrík ako Lexa a Heriban ako Sýkora, predstaviteľ Remiáša trochu pokrivkáva. Ku lepšej orientácii by pomohla potitulková informácia, ktoré postavy boli fiktívne a ktoré reálne. Film významný, no nie dokonalý. ()

Reklama

Lacike 

všechny recenze uživatele

Film urceny vyhradne pre Slovenskeho divaka a to este starsi rocnik, ktory si bude detailnejsie pamätat politicke zoskupenie a jednotlive udalosti z tych cias, vdaka comu bude chapat mnozstvo vtipnych narazok. Tvorcovia nejdu neznalym divakom v ustrety ani vtipnou zmenou mien, ktorymi sa tu vsetky postavy oslovuju (predseda, chalanisko atd) a ani absenciou snahy o podobnost hercov so skutocnymi postavami. Pritom samostatne ten film prilis neobstoji a vysledkom je chaoticka detektivka v ktorej sa nejaka pipina snazi vypatrat vrahov svojho brata. Lenze pokial sa vo väcsine narazok chytate, tak film nabera na zavaznosti a vyznieva ovela napinavejsie ako kdejaka drama o genocide z davnych cias a zo vzdialenych krajin, ktore sa vas netýkaju. Ja som sa orientoval dostatocne a aj ked som bol v tych casoch este maly, tak som uz vnimal, ze sa v politike deju netypicky prehnane svinstva, takze som sa pri filme striedavo bavil vtipnymi narazkami a striedavo som bol znechuteny tym, co sa u nas na najvyssich miestach dialo. Pritom dodnes tie svine neboli postrestane a uzivaju si kralovsky nezasluzeny dôchodok. Najsmutnejsie je, ze za par rokov môze vzniknut podobne drsny film o sucasnosti. Z hercov si podla mna pochvalu zasluzi Maros Kramar ako slizky predseda. Je dobre, ze sa tu skutocnu svinu nesnazil imitovat a zahral si ju po svojom. Az tak velmi ma nezaujimalo patranie hlavnej hrdinky po vrahoch svojho brata. Viac ma bavila prva polovica, ktora sa venovala politickemu zakulisiu. Za slabinu povazujem aj neprirodzene dialogy plne nadavok jak z nejakej teenagerskej komedie a neprirodzeny otravny prizvuk ceskych hercov. Celkovo sa jedna o zaujimavy film, ktory by mal kazdy Slovak vidiet. Aj ked vsetko nepochopi, tak snad si o tych udalostiach dodatocne nieco zisti, aby sa podobne veci uz neopakovali. 7/10. ()

marhoul odpad!

všechny recenze uživatele

Ale no tááák... tohle, že má být nějaká extra Sk dívanda? Tak předně: je mi fuk, že Kramár není podobný Mečiarovi, ale postavám není rozumět ani zbla, co říkají (logoped by tohle rozhodně vidět neměl...), děj není jasný, vlastně ani nevyvolá pocit, cokoliv si k tomu zjistit. Na konci filmu naskočí písmenka, které jsou tak malé, že neobjasnily taky nic víc. V ústřední roli zaujme nějaká děvčica (reportérka), co souložila s kolotočáři- mafiány už od 14 let a tahala z nich prachy , ale její intelekt jaksi nestačil na to, aby vnímala, že patrička fičí v kde čem jiném... Následuje obrovské překvapení nad tímto zjištěním, až když najde uřezanou hlavu... Zaujme tedy svoji tupostí. A pozor spoiler: hlavně hodně modleníčka, to je ohromně IN. Na to, jak je téma únosu prezidentova syna silné a děsivé, je film bída. Špatná režie, mizerný scénář. Béčkový tv seriál často vypálí lépe. Do kin mimo Sk ani náhodou! ()

JohnnyD 

všechny recenze uživatele

Ideology vs aesthetics. Úspech filmu ma teší. Je to ďalší zo slovenských filmov, ktoré v posledných rokov nalákali desiatky až stovky tisíc ľudí do kín. Dokonca na rozdiel od nich dokázal znovu otvoriť jednu veľkú tému, plniť strany denníkov, primäl ľudí diskutovať o dobe, ktoré len zdanlivo skončila a v neposlednom rade mladých dovzdelal o udalostiach, na ktoré si nemajú ako pamätať. Po stránke ideológie, či povedzme meta-roviny presahujúcej samotný film, je film Únos čisté víťazstvo. Problémom je estetika. Je fajn vidieť, že slovenskí tvorcovia vedia na svetovej úrovni nasvietiť scénu a používať kameru. Slovenská kinematografia bude kvalitná, len ak bude dostatok dobrých remeselníkov a zdá sa, že sa k tomu blížime. Únosu ale chýbajú tri veci: poriadny scenár, réžia a herci. Čengel-Solčanská vôbec nevie koncipovať scény. Vo filme vlastne žiadna ani nie je. Film je vyskladaný z krátkych "scénok" o dĺžke minúta až tri minúty, kde postavy povedia pár expozičných dialógov a nastane prestrih na ďalší podobný zlepenec záberov. Tento štýl funguje iba v jednej pasáži (výbuch auta) a i to do veľkej miery vďaka hudbe (ktorú je vo filme počuť zriedkavo). Dialógy sú preto strašne umelé, postavy sa nerozprávajú prirodzene, lebo nemajú na to priestor, keďže za minútu nastáva strih a je nutné povedať ďalšiu informáciu. Preto sa ani veľmi nečudujem mdlým výkonom hercov a ich strojenej artikulácii. Každopádne ešte bude trvať dlho, kým sa naši herci zbavia divadelného a televízneho afektu. Slabá atmosféra 90tych rokov je v porovnaním s týmto už len nepodstatnou závadou. Slovenský film má pred sebou svetlú budúcnosť, ale Čengel-Solčanská ju (asi) písať nebude. PS: Je inak paradoxné, že režisérka začínala študentským filmom Šimijé, ktorý mal úplne skvelé dialógy i herecké výkony. ()

Galerie (20)

Zajímavosti (19)

  • Podstatnou chybou vo filme boli mobilné telefóny. Prvý hovor v celom Československu síce uskutočnili vtedajší predsedovia Českej a Slovenskej národnej rady Dagmar Burešová a František Mikloško - 21.9.1991, ale spoločnosť Eurotel, ako prvá na Slovensku zaviedla komerčnú prevádzku mobilných sietí GSM (dovtedy bola iba analógová sieť NMT, ktorá mala v roku 1992 iba necelých 150 zákazníkov) až 1.2.1997, teda až po všetkých udalostiach vo filme. (De Large)
  • Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa odohrali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na území novo vzniknutej Slovenskej republiky. Vtedy šlo o jednu z najväčších politických káuz, do ktorej boli zapletení najvyšší štátni predstavitelia. Nad kauzou dodnes visí otáznik v zmysle udelených tzv. Mečiarových amnestií. Proces výroby filmu výrazne dopomohol k ich riešeniam. Tie nadobudli výsledok 5. apríla, kedy Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o zrušení amnestií a 31. mája osem z desiatich ústavných sudcov rozhodlo, že parlament zrušením neporušil Ústavu. (giaruj)
  • Náklady na film boli približne 1,35 milióna eur, z čoho dve tretiny pokryl Audiovizuálny fond a príspevky z RTVS a jednu tretinu rozpočtu dofinancovali súkromní podnikatelia. (Sufferer)

Reklama

Reklama