Lacombe Lucien

Malle je v tom nejlepším co uměl dávno za novou vlnou, ale narozdíl od Truffauta nebyl po šedesátkách už jen lehkonohý anebo průměrný. Tahle studie zla při setkání s dobrem víckrát křísne do dřeně. Na to, že to je jen retro, a že je tu občas něco fousatého (mariánský průvod), je znát, že pán měl étos, a to ten, který nesetrvává u musíme si pomáhat. Přijde mi, že Manželství Marie Braunové by bez Lacombeho nebylo – zvláštní inspirace. Geniální moment cca 35. minuta: „pán je bohatý a lakomý Žid“ – a bez varování zazní odvedle klavírní fanfára (je to taky Beethoven?). Skvělí herci, uf. Lehounce bezradný závěr - kam s tím vším taky... (30.07.2023)

Príbeh chlapca, ktorý sa neuveriteľným spôsobom z upratovača starobinca a šklbača sliepok prerodil na fašistického policajta. Možno za to mohla jeho záľuba v strieľaní zajacov alebo bleskovom zabití sliepky holými rukami, čo bola dosť prekvapujúca surová scéna. Tvorcovia si nielen pre túto scénu do titulkov nemohli dať oznam, že vo filme nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu. Jeho druhý prerod na konci už bol vernejší a zobrazený s citom, možno tomu prispela jeho priateľka a jej spôsob vykreslenia vo filme. (09.07.2013)

Přesná studie nenásiného a nenápadně vznikajícího kolaboranství, kdy si člověk stěží uvědomuje, jak po první získané výhodě už nemůže odmítnout další, až si sám ze svých skutků vytvoří řetěz, na kterém se nakonec zákonitě a neomylně uškrtí. Filmařsky téměř dokonalé, jen střihač by možná mohl mít lepší formu, chvílemi se vyprávění vleče a ke konci už se zdá stopáž neúnosná. (29.01.2012)

Lacombe Lucien má aj napriek absencii vojnových a masových scén celkom solídne tempo, čo pripisujem pravidelnému striedaniu sekvencií typu Lucien u France, Lucien u kolaborantov, streľba u kolaborantov, párty, Lucienova mama u France a tak ďalej. Všetky sú zaujímavé a tým pádom je zaujímavý aj film a má svoj rytmus. Ku koncu už predsa len je jeho dĺžka trochu diskutabilná a takmer idylická záverečná pasáž môže u mnohých vyvolať vzhľadom na slovný dovetok kontroverzné reakcie. Ja som ju prijal ako Malleho zámer zobraziť posledné chvíle kontroverzného šťastia nešťastného chlapca, ktorý sa stal ako ešte tvárne dieťa obeťou mašinérie, ktorá takýmto spôsobom zničila životy miliónov na oboch stranách. Možno mal už v sebe vrodené niečo nehumánne, lenže v merítku vecí, ktoré ho zomleli, je to asi nepodstatné a podobne by dopadli aj ľudia, ktorí žiadneho vtáka nikdy nezabili. Lucien toho vo filme príliš nenarozpráva, stačí nám ale mnohokrát iba jeho výraz a Malleho pevné režisérske vedenie. (10.07.2013)

Zostreľovať pospevujúcich vtákov prakom, hrdúsiť sliepky, asistovať pri zomieraní koňa - to sú kruté, no viacmenej typické zábavky chalana z vidieka. Zdroje primknutia k nemeckým okupantom treba hľadať inde: v pubertálnej urazenosti, spočívajúcej v odmietnutí jeho ponuky pomáhať ilegálnemu odboju a tiež v opojnom pocite moci, prinášajúcom peniaze, lásku, zábavu. Policajné udavačstvo protirežimných osôb je zvrhlé a odsúdeniahodné. Lucien však bol len jednoduchý dedinský mládenec: žiadne móresy, nulové vzdelanie. Vyrastal bez otca, robil pomocné práce. Rýchlo zistil, že podstatou vtedajšej policajnej práce nebolo odhaľovanie zločincov, ale vypočúvanie, zastrašovanie a ťaženie z ukrývania nepohodlných majetných, ktorých možno podojiť. Pocit dôležitosti a peňažný profit napriek týmto zhovädilostiam pri výkone práce v mládencovi zvíťazili. A tak zostal. Absolútna priorita mamonu v jeho jednaní pekne dokumentuje aj navonok ušľachtilá záchrana dvoch Židoviek. V skutočnosti ich zachránila nie prebudená humanita, ale prostá túžba po zlatých hodinkách. (10.07.2013)