Zajímavosti (8)
Jánošík (1935)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Ak som už pri Hašlerovi, nedá mi nespomenúť na naše stretnutie v Bratislave, keď sa chystalo nakrúcanie filmu Jánošík v réžii Martina Friča a v hlavnej úlohe s Paľom Bielikom. Do Bratislavy prišli vtedy Karel Hašler, Jiří Mahen, podľa jeho divadelnej hry sa mal film nakrúcať, a Karel Plicka ako poradca. Prechádzali sme sa starým mestom - Vydricou, kde hľadali pre film súce exteriéry. Najviac sa im pozdávali staré zemianske domy na Žižkovej ulici. Hašlerovi nesmierne imponovalo, že ho tunajší ľudia poznali, ba aj oslovovali, spomínajúc, v akom filme ho videli. Mahen bol mlčanlivý a ustavične si poťahoval zo svojej cigárky a Karel Plicka kráčal mlčky so svojím 'verným fotoaparátom'." (Šuplík)
Eine Nacht in Venedig (1934)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "V tom čase boli v obľube u filmového obecenstva filmy so spevákmi a speváčkami a spievajúcimi tanečníkmi. V Nemecku nakrúcali filmy s poľským tenoristom Janom Kiepurom, s Richardom Tauberom, s Martou Egertovou, Gitou Alpárovou a ďalšími. 2. mája 1933 som odrazu dostal do Milána prekvapujúci list: 'Zamýšlíme vyrobiti film Noc v Benátkách pro naši druhou společnost Slaviafilm, která jest v našem koncernu a hodlali jsme obsaditi hlavní roli s Vámi. - Záleží na Vás, zda byste v tomto filmu chtěl hráti a prosíme Vás, abyste nám láskavě sdělil svůj názor...' List som prijal s neobyčajnou radosťou. Lenže ako to častejšie u mňa v živote bývalo, keď som sa najviac na niečo tešil, vykĺzlo mi šťastie z rúk. Stalo sa tak i v tomto prípade." (Šuplík)
Hudba srdcí... (1934)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "S ďalším návrhom sa ozval režisér Innemann, že práve dokončieva 'veliký film s Jarmilou Novotnou a jako protějšek chtěl bych vytvořiti veliký film s Vámi'. Pozval ma do Prahy a na Barrandove mi premietol film s Jarmilou Novotnou, ktorým aj ona, 'hlavně zvukovým příjmem byla nadšena'. Film ma prekvapil, lebo árie zneli naozaj krásne. Na jar roku 1934 sa ozvala A-B akciová filmová spoločnosť z Barrandova a Beda Heller film ako spoločné produkcie, že mi posielajú libreto, ktorého dej sa odohráva v umeleckom prostredí. Námet bol od Quida E. Kujala a H. Wintera pod pracovným názvom Svet umelcov, ktorý sa neskôr zmenil na Hudbu srdcí. Štrnásteho apríla 1934 som podpísal svoju prvú skutočnú filmovú zmluvu, podľa ktorej som bol povinný účinkovať v hlavnej úlohe svetového tenoristu Štefana Urbanca spolu s husľovou virtuózkou Bedřiškou Seidlovou, vtedy poslucháčkou husľovej triedy Jindřicha Felda na pražskom konzervatóriu. Réžiu mal Svatopluk Innemann, kameramanom bol Václav Vích, hudbu skomponoval Josef Kumok, texty piesní a dialógov napísal O. Hanuš. Hlavnú áriovú pieseň 'V srdci mojom lásky rudý kvet' som spieval vo filme so sprievodom Českej filharmónie, ktorú dirigoval Jindřich Feld, po slovensky v preklade básnika Janka Smreka. Dej filmu umiestnili scenáristi do starej Prahy, do Písku a do Tatier, kde som pod Veľkým vodopádom spieval vo voľnej prírode zbojnícku pieseň 'Hej, hore háj...'. Väčšia časť tatranských scén sa odohrávala na Štrbskom plese, priamo na jazere a na verande hotela Hviezdoslav. Premiéra filmu bola v Prahe 18. septembra 1934 v kine Fenix. Nezúčastnil som sa jej pre nachladnutie, tým viac ma potešil telegram: 'Za Vaší nepřítomnosti předveden film Hudba srdcí. Ohromný úspěch pro Vás a pro mne. Díky Vám. Beda Heller.' Dňa 12. októbra bola premiéra v Bratislave vo vtedy najväčšom kine Reduta a v kine s najlepšou aparatúrou - Metropol. Ani dnes, po toľkých rokoch nezatajujem, že to nebola náhoda, ale úmysel, že som naše Tatry s ich perlou Štrbským plesom a s ďalšou prírodnou krásou, vodopádom Skok žiadal uplatniť v tomto filme. A myslím si, že sa zaskveli v plnej kráse nie náhodne, ale pevne zakomponované v deji. Film Hudba sŕdc mal veľký úspech i v Nemecku. Berlínska spoločnosť Titanic Film ho synchronizovala. Beda Heller potom film predal do viacerých štátov - Bulharska, Maďarska, Juhoslávie a Poľska. Filmové libreto Q. E. Kujala ešte toho istého roku spracoval autor dievčenských a ľúbostných románov Josef Roden na rozsiahlu románovú fresku, ktorá týždenne vychádzala v časopise 'Pražský ilustrovaný zpravodaj'. Z filmu sa väčšia časť fotografií upotrebila na ilustrácie, čo ešte viac prispelo k jeho i mojej popularite najmä na českom a slovenskom vidieku. Ešte počas premietania filmu v Nemecku dostal som ponuku od Titanic Filmu hrať v nemeckom filme. Radi by boli nakrútili film s námetom, ktorý by sa odohrával na Slovensku s viacerými slovenskými hercami. Tatry urobili na nich veľký dojem, tobôž keď som im rozprával o iných horstvách na Slovensku. Nakoniec z filmovania zišlo pre vnútornú reorganizáciu spoločnosti..." (Šuplík)
Polská krev (1934)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Po úspechu filmu Hudba sŕdc dostal som ďalšiu ponuku - hrať vo sfilmovanej operete Oskara Nedbala Poľská krv úlohu Bola Barańského a to popri Anny Ondrákovej, ktorá hrala Helenu-Marynu v českej i nemeckej verzii. Starého Zarembu, Heleninho otca, hral v českej verzii Theodor Pištěk, Popiela Ludvík Veverka z Vinohradského divadla. S Alenou Frimlovou som sa už bol stretol v Hudbe sŕdc, kde hrala moju žiarlivú milenku, a teraz opäť žiarlivú Vandu. Frimlová nerobila v civilných šatách dojem filmovej hviezdy, skôr domácej panej zo statočnej pražskej meštianskej rodiny. Pritom bola na divadelnej scéne obdivovanou herečkou ženských vampov. V nemeckej verzii Poľskej krvi hral aj populárny rakúsky herec Hans Moser. Nebol pôvodom Viedenčan, lež Francúz, vlastným menom Jean Juliet. Otec, kamenár, sa nasťahoval do Viedne, kde syn vystupoval v kabaretoch najprv ako huslista, zborový spevák a nakoniec ako populárny herec v operetách a filmoch. Aktívny bol až do smrti. Zomrel 19. 6. 1964. Filmovanie Poľskej krvi bolo pre mňa opäť krokom nečakaným a veľmi vážnym aj preto, že som hral s Anny Ondrákovou, ktorá vtedy nesporne patrila medzi prvotriedne filmové hviezdy. Svojej roly sa ujala veľmi rozhodne a Helena jej vyšla presvedčivo práve tak ako Maryna. Pokiaľ išlo o mňa, bola ku mne vždy čo najsrdečnejšia, nikdy mi nedala pocítiť, že je viac ako ja - začiatočník. Naopak! Nevynechala ani jednu príležitosť a scénu, aby si ju nevypočula až do konca, aby nepochválila a neľutovala, že jej skromný hlások nevynikne popri mojom, ktorý som musel podľa pokynov režiséra Lamača práve pri duete s ňou krotiť. Zoznámila ma aj so svojím manželom Maxom Schmelingom, ale k intermezzu žiarlivosti, ktoré opisuje Janko Blaho vo svojich spomienkach 'Zo skalického rínku' - nikdy nedošlo." (Šuplík)
Skřivánčí píseň (1933)
- Režisér Svatopluk Innemann chtěl vytvořit jako protipól Skřívánčí písně další hudební film, tentokrát s mužskou pěveckou hvězdou. Tato nabídka šla Štefanu Hozovi a výsledkem byl film Hudba srdcí (1934). (NinadeL)
Srdce za písničku (1933)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "17. júna 1933 sa ozvala listom spoločnosť Slaviafilm a oznamovala mi, že 'v měsíci září t. r. vydáme český film Srdce za písničku v režii Karla Hašlera, přičemž jsme Vám rezervovali hlavní úlohu'. Libreto mi poslali, ale obsah sa mi nepáčil a účasť som odmietol." (Šuplík)
Zem spieva (1933)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Som podnes šťastný, že som mal možnosť byť ako spevák spoluúčastníkom na ozvučení tejto nádhery o slovenskej zemi. Bol som v Miláne, keď mi profesor Plicka poslal svoj prvý list, napísaný 27. apríla 1933: 'Milý příteli, lituji, že jste nám tak ujel, byli bychom uskutečnili Vaši vložku v Zem spieva. Poněvadž jsme získali i Jarmilu Novotnou, orchestr Národního divadla vedle Pražských učitelek a Křížkovského - jsou to nejlepší předpoklady pro nejvyšší úroveň filmu po stránce kumštýřské. Kdybyste byl něco řekl, byli bychom Vaši píseň natočili předem. No snad se vrátíte ještě v červnu, ne? Napište mi o tom, ano! Jak dnes film vypadá, myslím, že z toho bude národní dílo slovenské. Proto mu přinášíme, co nejlepšího máme. Filmem Zem spieva zahajujeme slovenskou - ryze slovenskou - produkci, jak to v září uvidíte na premiéře. (Současně: Paříž, Londýn.) Tuto mezinárodní úroveň uchováme při každém dalším filmu. Zkrátka a dobře: zůstaňte za každou cenu volným. Nebude-li Váš vstup do filmu poprvé nejlepší po všech stránkách, ztrácíte chuti k další práci. To by Vám dosvědčila řádka umělců... Vidím možnosti skutečného slovenského filmu (nikoliv dekóru slovenského!!). Přeji krásných výsledků ve studiu. Šetřte se, jestli můžete, teprve vstupujete v život. Jsem s pozdravy oddaný Vám, K. Plicka.' Držal som sa jeho rád a odmietal som pustiť sa do podpísania zmlúv, ktoré som dostával." (Šuplík)
Marie Kohoutová
- Pôsobila aj v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, kde hrávala s Františkom Krištofom-Veselým, Štefanom Hozom či Jarmilou Kšírovou. (Šuplík)
Skladatel
| Dokumentární | |
|---|---|
| 1933 |
Zem spieva |
Štefan Hoza spieva slovenské piesne |
|
Herec
| Filmy | |
|---|---|
| 1975 |
Prechádzky operou: Rigoletto (TV film) |
Čtrnáctý v řadě (TV film) |
|
| 1960 |
Na pochode sa vždy nespieva |
| 1934 |
Hudba srdcí... |
Polská krev |
|
| Dokumentární | |
|---|---|
| 2020 |
Storočnica SND (seriál) - a.z. |
Opera SND (1939-1959) - a.z. (E03) |
|
| 1964 |
Život je vábny (TV film) |
Účinkující
| Pořady | |
|---|---|
| 1966 |
So slovenskou tanečnou hudbou |
| 1964 |
Staré ale jaré |