d-fens

Bez Vašečku by to bolo u mňa za 5*... nechápem rolu tohto sociológa v tak významnom dokumente o naozajstnom novinárskom hrdinovi/mučeníkovi a jeho snúbenke. Ako sa tam  Vašečka nanominoval? Kto ho odporučil ako účinkujúceho? Tohto sebastredného, narcistického elitára fakt nemusím. Pre mňa mentálne úplný opak tragicky zosnulého Jána Kuciaka! Večná česť jeho pamiatke!

Okopírovalo sa všetko podstatné a zaujímavé z originálu a zároveň boli pridané zbytočné scény a postavy. V závere bola snaha dať to celé do unikátnej formy , ale nakoniec sa to ešte viac pokazilo (napr. "rozomletý" parašutista malo byť čo? komický prvok?)… Pozmením klasické porekadlo: "Keď jeden robí to isté, neznamená to že to bude to isté"

Jeden z najpodivnejších filmov, ktorý som za dlhé roky videl a ktorý zároveň nie je určený primárne do filmových klubov alebo artových kín. Je to fakt slušný rozprávkový úlet a to dejom, štýlom rozprávania, vizuálnym stvárnením, opulentnou výpravou, kostýmami a strihom alebo lepšie povedané chronológiou - náväznosťou... Človek má pocit, že toto predsa nemôže držať pokope, že sa to zákonite musí rozpadnúť. Ale tento "dialóg" uväzneného džina Idrisa a premúdrelej "profesorky cez príbehy" Tildy (obaja hrajú skvele) sa aj napriek rôznym kotrmelcom dokotúla až do londýnskeho konca - a ako píšu viacerí, ten koniec je naozaj nezvládnutý. Pri záverečnej scéne som si naozaj hovoril: "a to kvôli TOMUTO som prešiel celých 3000 rokov rozprávania najroztodivnejších príbehov?". No proste z môjho pohladu to končí úplne banálne, ale predloha je od autorky-ženy, tak možno ženská časť publika to prijala úplne inak než ja... Film je miestami trošku cítiť otomanským resentimentom, ale zároveň sa tam konfrontačne stretáva mužská krvilačnosť, panovačnosť a sex. fetiš s ženským zmyslom pre vedu, umenie, mierumilovnosť a celkovo rozumnosť (čo je samozrejme prehnane silný feministický pohľad) ... Film ani neodporúčam, ale ani nikoho neodrádzam. Ja som ho videl od úplného začiatku až do úplného konca bez jediného prerušenia a ani jediný krát som nepocítil nutkanie to vypnúť, prepnúť, posunúť... Ak sa ma opýtate, čo ma donútilo tak sústredene sedieť v tom kresle a čumieť na to, tak na to vám ani neviem odpovedať. A pri tom to je v podstate fakt pomerne blbosť:) ...zmätočný film v zmysle že ma úplne zmiatol. A tým vlastne asi aj zaujal.... Že najväčším prianím človeka je byť plne milovaný, pochopený a prijatý iným človekom, alebo hoc aj džinom, je samozrejme hlavné "posolstvo", ale to dôjde asi každému, kto film videl, takže takú samozrejmosť tu nebudem hlbšie rozoberať.