Anderton

Scenáristicky a herecky prepracovaná psychologická dráma nesúca v sebe viaceré témy, tá najzaujímavejšia bola pre mňa sloboda mysle umelca, alebo ako to správne nazvať. Na začiatku máme vzťahy, ďalšie neskôr vznikajú a niektoré zase zanikajú a je príjemné sledovať, že i keď sa Torpe s Augustom snažia, zrejme, držať historickej reality, tak jej dodali zmysel presne taký, aký ich film má mať. Znie to trochu krkolomne, ale pokiaľ sa vám nad filmom bude chcieť premýšľať, má vás čím odmeniť. Čo by som Augustovi vyčítal, je jeho uhladená forma, máme tu cca dva vizuálne nepríjemnejšie momenty, pričom choroba hlavnej antihrdinky (doslova je nazvaná čarodejnicou) aj reakcia jednej z postáv na určitú situáciu mohli posunúť "naleštenosť" formy do trochu špinavšej a realistickejšej podoby.

Deray sa za mňa z obligátneho veľmi solídneho, mierneho nadpriemeru vyšvihol vyššie zatiaľ iba v Borsalinovi a teraz aj v tomto výlete do Los Angeles. Akoby vedel minimálne rovnako ako miestni borci, ako toto mesto snímať a ako tu nakrútiť automobilové naháňačky. Genius loci je teda zvládnuté dokonalo a fajn je aj scenár, ktorý pripraví nejaké tie menšie prekvapenia. Finále na mieste, ktoré nechcem spoilerovať je síce originálne, ale dnes už pôsobí trochu naivne. Nechýba však čierny humor, ak nechcete, aby s vami mali príbuzní starosti pri pohrebe, môžete sa nechať zastreliť hneď v rakve.

Vo svojom jadre nejde síce o nič špeciálne originálne (spravodlivý muž voči gangstrom), ale navonok, rozumej výber prostredia a typ konfliktu, sú vo westerne pomerne netradičné. Spočiatku to nevyzeralo príliš sľubne, skrátka ten typ westernu, kde je v prvej  dvadsať minútovke toľko mŕtvych, až sa človek čuduje, že divoký západ vydržal tak dlho aj s obyvateľmi. Ale akonáhle sa dej usadil a bolo jasné, o čo sa tu hrá a ako, išla kvalita hore. A dočkali sme sa na konci aj veľmi špecifickej prestrelky.