ChArLeNe

Vraciame sa späť v čase do ground zero satanskej paniky, kedy ľudia tvrdili, že na základe svojich spomienok, ktoré potlačili, si spomenuli, že boli obeťami satanskej sekty, ktorá ich zneužívala a nútila k ohavným rituálom. Dokument zaznamenáva čo bolo katalystom satanskej paniky, kto ju vniesol do širšieho povedomia, aké boli motívy, dlhé chápadla Vatikánu, akú rolu zohrali terapeuti, a dozvuky v súčasnosti. Audionahrávky poukazujú na nebezpečenstvo tzv. potlačených spomienok, obzvlášť nahrávka na konci dokumentu. Vzhľadom na to, že predtým som videla film Indictment: The McMartin Trial, tak ma zaujalo, že aktéri satanskej paniky sa podielali na koučovaniu detí v kauze škôlky McMartin, ktorá bola prvá veľká kauza satanskej paniky a rozšírila nádor po celých Štátoch.

Privlastňujú si rebelstvo, slobodné myslenie a boj za sociálnu spravodlivosť lebo označovať sa ateistom či anarchistom, ktorí si založia charitu je pre nich nudné a oni životne potrebujú vyhľadávať pozornosť. Dve scény v dokumente poukazujú na služby verejnosti, no ostatok je provokácia, teatrálnosť a exhibicionizmus a odôvodňovanie prokovácie, teatrálnosti a exhibicionizmu. Stret dvoch extrémov a ich detinský boj. Pobavilo, že sa postupne stali presne tým, proti čomu bojujú.

Dokument skôr pripomína webinár, ktorý má inšpirovať ľudí kúpiť si knihy od tohto pasáka a uctievať ho, než dokument, ktorý má informovať o temnej stránke pasáctva z prvej ruky. Snoop Dogg a ešte niekto tam hovoril, že ho kniha inšpirovala stať sa pasákom, a že to skúšal na prostitútky (samozrejme neúspešne), pričom posledná veta v dokumente je od samotného Iceberg-a, že knihu nepochopili. Film sa nezdá byť vyvážený, skôr ospevuje a uctieva pasáka, 2x počujeme niečo negatívne a hneď sa to obráti na ospravedlňovanie a uctievanie.

Prelínanie medzi vnútorným a vonkajším svetom išlo s ľahkosťou. Všetky emocionálne stavy, myšlienkové pochody aj fyziologické potreby boli trefne zanimované. Vtipné bunky boli obzvlášť Hlad a Túžba. Pretaviť tento svet z komiksu do seriálu sa im vážne podarilo. Aj keď je seriál roztomilý, tak nie je naivne nevinný. Anti-stresový seriál, toľko som sa pri ňom nasmiala. Koniec je realistické zakončenie jednej kapitoly, a som zvedavá na Yumin osobnostný rast v ďalších sériach.

Svojou produkciou, hereckými výkonmi a postavami zdvíha latku pre kórejské seriály a zaslúžil by si medzinárodnú slávu. Seriál je oveľa zaujímavejší než jeho stručný obsah. Je viac o hrdinoch a antihrdinoch, snahách ochrániť domovinu, blízkych, o priateľstve, o pozdvihnutí kórejského ducha než love story (i keď láska poháňa viaceré rozhodnutia). A bavil ma napriek tomu, že nemám rada historické drámy a aj napriek tomu, že epizód je viac než zvyčajne (pri druhom zhliadnutí som si seriál obľúbila ešte viac, užívala som si tie rozhovory a zábery plné podtextu, metafor a nuanse, zatiaľ čo sa dej pomaly posúva). Postavy tak sympatické a komplexné, že by mohli mať vlastný spin-off. Obľúbila som si aj niektoré vedľajšie postavy. Takéto postavy ako v tomto seriáli mám rada - kde vidíme cestu hrdinky a že láska dotvára postavu, kde muži aj ženy sa navzájom o seba starajú, pomáhajú si a bojujú spoločne po svojom. Množstvo brutality a srdcervúcich scén odľahčuje kúsok humoru, a ako si traja muži doberajú jeden druhého boli jedny z mojich obľúbených scén. Podmanivý soundtrack si diváka tiež získa, a obzvlášť táto skladba.

Lepšia než prvá séria. Empatickejšia, dojímavejšia, vtipnejšia, roztomilejšia, no a cover pesničky It's My Life bola pecka. Menej kriku a agresivity, ženská postava sa tu už správala civilizovane. Otravné postavy boli rodinní príslušníci niektorých pacientov a matka toho jedného doktora (zasa, ale tu už bola menej agresívna).

Dlhé a málo vtipné. Keďže chýba nejaká centrálna zápletka, tak sa na "oživenie" vytvorí nejaký konflikt, klebety, bitie a hádky. Väčšina postáv nezaujímavé, nevedia sa správať, stereotypné z tohto žánru či z očakávaní, ako by sa daná postava z toho či z toho prostredia, pohlavia a veku mala správať. A keď sa nájde nejaká tá malá chvíľa, kedy sa postavy správajú civilizovane, tak je pokazená agresivitou (keď to nebola sebaobrana), krikom či iným otravným, nezrelým správaním (vrátane toho, keď on ju musel vychovávať) "aby to nebola nuda", no mňa to otrávilo než pobavilo.

Úvod, ktorý má štýl, no bohužiaľ, kvalita klesala už od prvej epizódy. Typické, nesympatické postavy, ktoré sa nevedia správať, a ktoré majú permanentne rozrušený hlas a kričia, a kórejsky bizarný humor (vadil mi v Mystic Pop-up Bar a vadí mi aj tu). Hlavná postava pôsobí ako keby bola medzi samými bláznami (škoda, že nákladiak skazy tam každého nepozabíjal). Druhá epizóda bola nehorázne otravná. No možno som na takúto bizarnosť len nemala chuť. I keď musím uznať, že niektoré scény ma rozosmiali - nadávanie na Kóreu, sprcha, Uffizi a napodobňovanie kórejských zombie. Ďalšie dve epizódy nezmenili moje pocity. Neviem, či sa oplatí trpieť ešte viac, len kvôli hlavnej postave. Keby len tie epizódy neboli tak šialene dlhé a nebolo ich 20.

Epizódy dosť nudné, skoro nič sa nedeje. Aj napriek tomu, že epizódy sú krátke, tak sú zdĺhavé a napätia je málo. V prvej polovici sa postavy správali neznesiteľne, na facku. Druhá polovica seriál ako-tak zachraňovala. Ale o stredoškolákoch, ktorí naháňajú zlých duchov, som videla lepšie.

Najlepšie z toho bol ten chlapec a príbehy zosnulých. Inak som bola sklamaná zo spracovania. Tá zápletka so strýkom bola zbytočná a len mi kazila dojem zo sledovania. Kebyže celý seriál bol o otcovi so synom ako pracú po zosnulých a odkrývajú ich príbehy, tak by to bol perfektný seriál, pre masového diváka by to zrejme bola nuda. No pre mňa man-child, ktorý je takmer nepoužiteľný (okrem cca troch situácií) a jeho linka, bola strašne otravná a rušivá. Polonahý Lee Je-Hoon to mal asi vynahradiť.