Elektronikove dobrodružstvá

SLOVENSKÁ (obnovená) TELEVÍZNA PREMIÉRA: STV 1 = 16.2.1993, réžia slovenského znenia (ČST Bratislava) = - Možno, že nostalgia hrá v mojom hodnotení podstatnú úlohu, ale ukážte mi za "komanča" dostupnejšie sci - fi, ktoré dokázalo po sobotách baviť školopovinnú mládež. :-) TECHNICKÁ POZNÁMKA: V ČST uvedené ako 6-dielny 35 - minútový seriál. (6.2.2009) (06.02.2009)

Titulná pieseň kultového seriálu mladosti - ideš Syroježkin - a href="http://www.youtube.com/watch?v=Eeawig2PL2g">http://www.youtube.com/watch?v=Eeawig2PL2g + relacia, v ktorej sa stretli hlavný hrdinovia po 32 rokoch - https://m.youtube.com/watch?v=XYaRlL3oWfA (15.11.2010)

Sovietsky seriál o roboťom chlapcovi objavujúcom ľudský svet som videl kedysi dávno v slovenčine a po viac ako troch desaťročiach som si ho zopakoval v ruštine. A vôbec ma nesklamal, obsahuje totiž všetko, čo od podobného počinu očakávam. Rôznorodý mládežnícky kolektív, počas vyučovania navlečený v pionierskych uniformách, v ukážkovo vybavenej a mramorom obloženej socialistickej škole s možnosťou rozvoja všetkých možných záujmov. Zaujímavý príbeh, chytľavé popevky aj trochu poučenia. Nechýbajú tu samozrejme zločinecké úklady, aj keď kriminálnici sú skôr komické prvky, miestami dokonca s čiernymi škraboškami. Z mojej strany spokojnosť, viac v komentároch k jednotlivým častiam. 1. "Ja chaču stať čelavjekom! Što že zdes nevazmožnovo?!" Elektronický pinokio profesora Gromova má dosť izolácie a utečie do sveta, aby sa stal človekom. Jeho fyzická podoba bola bez kopyrajtu prevzatá od reálneho chlapca Serjožkina, s ktorým sa náš android náhodne postretne a ten obratom začne využívať jeho fyzické aj duševné prednosti aj túžbu po vzdelaní a socializácii k vlastnému prospechu, čiže ho pošle do školy namiesto seba. Nie je ale sám s interesom o umelého maľčika, profesor s kolegyňou z odstupu sledujú dianie ako vedecký experiment a zálusk naňho majú aj gangstri prostredníctvom špióna/motorkára. Pomedzi to zopár pesničiek. Zatiaľ dobré, miestami mi to trochu pripomína detskú sci-fi klasiku Kam doskáče ranní ptáče. Prasácka poznámka: Sovietske pubertiačky nosia minisukne ale nie podprsenky, aj keď už majú najvyšší čas začať. **** 2. "Ja vaša ašibka, prafesor!" Serjožkina prestane baviť ničnerobenie a záškoláctvo, zapojí sa znovu do vzdelávacieho procesu, avšak zisťuje, že pokračovať v Elektronikových šľapajách nie je v ľudských silách. Behom pár dní sa totižto v androidovom zastúpení stal nádejným športovcom, matematikom, spevákom aj maliarom a získal nezaslúženú úctu kantorov aj spolužiakov. Na vedľajšiu koľaj odstavený Elektronik sa zatiaľ potuluje po parkoch a hračkárstvach a činí zázraky. Nakoniec dôjde k zmiereniu prirodzeného a umelého prostredníctvom hokeja a psa a po trochu otravnej oslavnej óde na štvornožca pokazí happyend motorizovaný kriminálny element. **** 3. "U každovo čelavjeka jesť knopka!" Elektronika sa zmocnia gangstri a využijúc jeho naivity, zneužijú ho k vlastnému obohateniu sa o nesmierne kultúrne hodnoty. Od radosti si dokonca strihnú muzikálové číslo. V škole medzitým vyjde najavo pravda o malom robotovi a rieši sa na rodičovskom združení. Nakoniec je ale aj tak happyend so zborovým spevom. **** (29.01.2024)

Matně si vzpomínám na tohohle bláznivého kudrnatého šotka Elektronka původem snad Robota který se chtěl stát člověkem ale i na rošťáka Serjožku jeho dvojče..Bylo to celé nějaké bláznivé, pořád ho někdo honil atd. Víc už si bohužel nevybavím. V té době (bylo mi devět) se mě to ale moc líbilo, bylo to zajímavé a napínavé klučičí dobrodruství a sledoval jsem to s celou rodinou, tuším že se psal rok 1988 kdy to uvedla ČST od té doby to už snad nikde neběželo. V mé paměti se však daleko více usadil třeba později americký snímek "D.A.R.Y.L" (r. 85) a nebo náš film "Kam skáče ranní ptáče" (r. 86)..Z nostalgie za 3*. (05.12.2008)

Pamatuju si, že tento film běžel rozkouskovaný v Pionýrské vlaštovce a pamatuji si, že to bylo hrozné psycho, když byl třeba elektronek složený v kufru. Jestli se nepletu tak po otevření "kufrjožky" měl kolem sebe poskládané části těla a hlava mluvila. Což byl pro mě jako malého caparta dost depresivní prožitek. (28.08.2009)