Réžia:
Goran MarkovičKamera:
Predrag 'Pega' PopovičHudba:
Zoran SimjanovičHrajú:
Marko Nikolič, Dragan 'Pele' Petrovič, Nenad Jezdič, Nikola Djuričko, Nebojša Milovanovič, Milutin Miloševič, Bogdan Diklič, Mira Djurdjevic, Nebojša Ilič (viac)Obsahy(2)
Nekonečná služba skupiny policajtov, určenej na zásah proti civilistom demonštrujúcim v roku 1997 v uliciach Belehradu proti Miloševičovmu režimu. V malom nevykúrenom autobuse sa podľa pokynov presúvajú z miesta na miesto a popri demonštrantoch musia riešiť i svoje osobné problémy. Film ocenený hlavnou cenu na MFF v Montreale 2003. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (4)
Velké množství autentických záběrů, které Markovič využil již pro svůj dokument Poludeli ljudi z roku 1997o protimiloševičovských protestech v Bělehradě, je zde výborně prostřiženo s hranými scénami. Zajímavá reportáž o dění v Srbsku na přelomu let 96 a 97 je zde: http://www.hartford-hwp.com/archives/62/063.html. ()
Reziser Goran Markovic /kultovy film Variola Vera 1981/ natocil dalsi perfektny film, ktory ide mimo mainstreamu. Film je o zasahu policajnej jednotky v srbskom Belehrade niekedy v roku 1997 - boli tam protesty proti Slobodanovi Milosevicovi. Ono ked v SR prehral Mociar /nie Meciar, spravna sa pise Mociar/ tak SR bola vyvrhelom Europy, a problemy sa mnozili jeden na druhy - ake, to uz kazdy dobre vie. Ci Slovak ci cechoslovak, to je jedno. Kazdopadne v Europe este jestvovali diktatury - Milosevic bol klasicky diktator a aj bielorusky Lukasenko. Riesi sa tu nielen domaca /srbska/ politika, ale aj osobne problemy. Tym je film zaujimavy. keby su chyby, ale keby to bolo len ako sled politicko - spolocenskych udalosti , ktore na seba nadvazuju, tak by som nedal maximum - takto sa vhodne preplietaju spolocensko - politicke udalosti s osobnym zivotom policajtov z tej zasahovej jednotky. Jak to uz na tejto planete chodi, aj v byvalej Juhoslavii chodli srbskym policajtom casto protichodne rozkazy a rozkazy urcujuce presuny. bez akehokolvek vysvetlenia, tak to chodi co svet svetom stoji. 95 % ()
Pohľad na protirežimné demonštrácie v Belehrade 1997 očami zásahovej jednotky. Zúfalé nezmyselné presuny unavených chlapov v nepretržitej službe policajným autobusom, ktorým je v podstate jedno, na čej strane je pravda. Súnaležitosť s režimom sa snaží vniesť nacionálnymi rečmi len postarší drsniacky šéf jednotky. Stres a nervozita stúpajú úmerne s kopiacimi sa problémami v súkromí a istou mierou frustrácie zo zvoleného povolania. Napätie nedokážu účinne riešiť slovné vulgarizmy a žarty na úkor iných, efektne sa sa vybijú len v styku s demonštrantami. Eskalácia násilia ale nekončí vždy pocitom z dobre vykonanej práce. Drsne roztočené koleso policajtskej svojvôle a násilia sa točí ďalej. Výstižné poukázanie na pechorenie pešiakov v prvých líniách oboch strán barikád, zatiaľ čo mocenské hry, rozohrávajúce uličné emócie, ostávajú kdesi v neznáme, o čom svedčí záverečný dovetok o náhlom a nevysvetliteľnom ústupe polície z pozícií po týždňoch tvrdých stretov, či neustále telefonáty zhora určujúce jednotke bez vysvetlenia miesta presunu. ()
ocenenia : Montréal World Film Festival 2003 - 1. cena Grand Prix des Amériques ()
Reklama