Kto, ak nie my?

Teda Zas som sa oklamal pri pozerani kadejakej nemeckej nadhery - film nema atmosferu 60. rokov, osudy hlavnych postav mi boli u prdele /teda pardon, som sa preriekol, samozrejme som chcel napisat ze neboli dostatocne strhujuce a ich osudy boli nezaujimave/ a cely film bol proste na picu /teda zase pardon, som chcel napisat, ze sa mi nepacil a celkove vyznenie bolo tristne/, aby som vyhovel aj prechytralym filmovym ynteleguanom. 30 % (05.11.2016)

Príbeh známej nemeckej teroristky Gudrun Ensslinovej a jej partnera je podaný presne tak, aby ho mohli prijať čo najširšie vrstvy diváctva - teda presne v duchu toho, o čom debatujú postavy zhruba v strede filmu ("Týmito výbuchmi v obchodných domoch chcete koho osloviť? Musíme osloviť masy."). Konvenčné, bez formálnych ozvláštnení, s málo inšpiratívnymi myšlienkami a bez očakávaných revolučnejších šokizmov (ak nerátam záverečnú scénu psychopatického "řádění", ktorá ale zase s tou revolúciu nejako nesúvisí ). Strednoprúdovému vyzneniu zodpovedá teda aj moje hodnotenie: 50%. Keďže ide o tému zaujímavú, a nepoučený divák sa predsa čosi dozvie, hodnotenie z abolútneho stredu posúvam o hviezdičku nahor. (07.11.2011)

Byl bych radši, kdyby se film více zabýval celkovou atmosférou v tehdejším Německu, než osudy hlavních hrdinů. Ty mi totiž až tak zajímavé nepřišly, na rozdíl právě od náhledu pod pokličku našich německých nepřátel. A ještě vzkaz pro uživatele EarlHickey; laskavě si prostuduj návod k užívání ČSFD a učebnici gramatiky. (17.02.2012)

Souhlasím s Pepincem, chyběla mi tam atmosféra 60. let. K postavám se mi nepodařilo navázat osobní vztah, pokud měly být na nich vykresleny dějiny, tak se to z mého pohledu moc nepovedlo. Co se dobře povedlo je vykreslení hlavní hrdinky jako velice silné osobnosti, byť jsou její pohnutky a způsob provedení pochybené. Lena Lauzemis byla dorbá volba nejen pro fyzickou podobu s Gudrun Ensslin , ale i pro přesvědčivý herecký výkon. (09.03.2015)

Povojnové Nemecko a v ňom množstvo skrytých tajomstiev z obdobia 2. svetovej vojny. Aj tento film sa pokúša rozlúsknuť jeden oriešok, kedysi slávneho nacistického básnika, horlivého Hitlerového ctiteľa, Willa Vispera. Išlo o jedného z hlavných aktérov pálenia vzácnych ale ideologický závadných kníh a aj preto bol po vojne v Nemecku zakázaným autorom. Syn Bernward mal s otcom problematický vzťah a ťažko sa vyrovnával s otcovým zlyhaním. Jeho premena na radikalistu dochádza v spojitosti vo vzťahu so známou nemeckou teroristkou 60-tych rokov Gudrun Ensslinovou. Aj ona mala problematický vzťah s otcom, vojakom Wehrmachtu, ktorý si neuvedomil a prehľadal zlo daného režimu. Cez tieto dve hlavné postavy film podáva obraz vtedajšej mládeže, ich radikálne premeny, odpor k zaužívaným zvyklostiam, ich postoj pri spoločenskom a politickom pozdvihnutí a hlavne študentské protesty. Na jednej strane vidíme mladých ľudí, ktorí sa bavia, experimentujú so sexom, s drogami a na druhej dostávame priebežne správy z nemeckej politiky, ale aj o kubánskej kríze, o zastrelení amerického prezidenta Kennedyho o Vietname, v neposlednom rade o atentáte na Rudyho Dutschkeho aj o podpaľačskej akcii v obchodných domoch vo Frankfurte. Táto téma ešte nie je veľmi obohraná a tak dobre padne každá zaujímavosť histórie RAF (frakcia Červenej armády). Nemecká ľavicová teroristická skupina z rokov 1970 až 1993 mala na svedomí smrť 34 ľudí a nedala spávať nemeckým politikom celé to obdobie v ktorom bola aktívna. (08.12.2016)