Annin sen

Som na vozíku a preto viem, že tento film má málo spoločné s realitou. 1. Človek ani nevie či sa mu na ďalší deň podarí uprosiť niekoho , aby ho odtlačil do školy, obchodu či práce. 2. Anna jazdí na handbiku (bicykel na ručný pohon) lenže ten dostala len tak mimochodom od svojho poradcu (stojí asi 2000 eur), takže by som rád toho filantropa videl. 3. Anna je prevažne optimistická dievčina, ktorá sníva o chlapcoch - človek na vozíku je plný dezilúzii a rieši otázky tripu ako vykonať za 1 deň všetky samoobslužné a iné práce 4. Anna nešoféruje auto napriek tomu je stále v niečej spoločnosti a socializovaná - I have a dream - človek na vozíku sa väčšinou uzavrie do seba! 5. Sestra v rozpuku puberty s ňou má bezkonfliktný až matersko-altruistický vzťah. Lenže práve pre súrodencov je postihnutý súrodenec problém lebo rodičia m u venujú 90% času - ostatní mu závidia a navyše sú nútení mu pomáhať, čo ich otravuje a zdržuje od vlastných vecí a to je v puberte to najhoršie, čo môžete človeku spraviť - niečo po ňom chcieť. Takže tzoto nebol obraz života, ktorý by pomohol iným chápať vozíčkarov ale pseudoidealistický odvar, že sa všetko dá ak chceš (ono sa to naozaj dá, ale ak máš dosť perňazí). Snahu si vždy cením, ale nabudúce by to chcelo hlbšie psychologické vykreslenie postáv. Najvýstižnejšia veta filmu: "Dnes idem naposledy do školy, od zajtra ostanem radšej doma a budem písať čudné básne ako Emily Dickinson." - takto sa presne človek cíti. (08.01.2011)

Takový ničím zvláštní ani zajímavý dopoledňák. (08.01.2011)

Vcelku dobrý film. Nepatrí k tým ktorý by svojou myšlienkou ma nejako úplne nadchli ale mne sa páčil. Také dobré na odreagovanie. (09.01.2011)

Autori ANNINHO SNA sa snažili hrať na city, tak ako to už vo filmoch podobného žánru býva. Nedomysleli však, či vytvoria drámu alebo komédiu, hodnoverný film alebo film umelecký, avšak nesprávny po faktickej stránke. Výsledkom je nemastný - neslaný odvar tradičných myšlienok o postihnutých ľuďoch a ich vyrovnávaní sa s každodenným životom. Herci by sa rovnako hodili do nejakej Disneyho komédie pre deti - do svojich postáv nepridávajú žiadnu charizmu, keďže ňou sami neoplývajú. Snímku teda nemožno považovať ani za náučnú, ani oddychovú a práve táto rozplotenosť umožňuje iba podpriemerné hodnotenie. (8.1.2011) (09.01.2011)