Double fantasy

⚪Kto má načítanú, resp. napozeranú M. Durasovú, okamžite spozná, odkiaľ sa scenárista inšpiroval tými dlhými introspekciami hlavnej hrdinky, ktoré sú prenášané nahlas ako voiceover hlavnej postavy, takisto sa tu objavuje motív často sa vyskytujúci v próze písanej ženami, t.j. postava ženy, ktorá sama seba identifikuje skrz mužov a ich pohľad na ňu, pričom neustále hľadá svoje skutočné ,,ja," ale v náručí ďalších a ďalších mužov.⚪Takto je to napísané tak pekne, vzletne, akademicky, v realite by naše babičky povedali, že to je klasická k*rva. A tam je vlastne problém celého toho motívu, že inak funguje na platforme knihy či filmu a inak v realite. Pretože ak potom niekto chce, aby s podobnou hrdinkou aj divák sú/cítil, už sa to robí celkom ťažko.⚪Pekne zobrazený je pohľad staršej generácie, t.j. hrdinkinej matky na celý tento životný štýl dcéry, ktorá opustí manželský zväzok a odchádza v ústrety novému životu s inými mužmi, rovnako sa tu nachádza nespočet erotických scén, nie nejakých explicitných, ale je ich tu dosť. Až dosť na môj vkus.⚪Pretože, ono v závere toto celé ,,hľadanie samej seba" pôsobí len ako samoúčelná variácia na novodobú Pani Bovaryovú, ktorá chce byť skrz erotiku senzuálna a skrz vnútorné prehovory s filozofickým presahom, no je zase len samoúčelná.⚪ (12.02.2022)