Luis Bacalov

Luis Enríquez Bacalov bol argentínsky skladateľ, ktorý sa narodil v meste Buenos Aires. Jeho starí rodičia z otcovej strany boli Bulhari, ktorí emigrovali do Argentíny. Hudbe sa zažal venovať už v detstve, kedy vystupoval ako sólista, v duu s huslistom Albertom Lissym a v niekoľkých ďalších komorných zoskupeniach. Študoval populárnu hudbu vo väčšine krajín latinskej Ameriky a pracoval v tejto oblasti aj pre kolumbijský rozhlas a televíziu, pre ktorú tiež interpretoval.

Neskôr sa Bacalov presťahoval do Talianska, kde ho najviac zaujal filmový priemysel. Filmovej hudbe sa začal venovať v roku 1958, keď pracoval ako asistent pre filmového skladateľa Ennia Morriconeho. V 60. rokoch 20. storočia začína skladať hudbu prevažne k spaghetti westernom, ako jeho vzor Morricone. Jeho prvý významný film bola však životopisná dráma Evanjelium sv. Matúša (1964) od talianskeho režiséra Piera Pasoliniho, ktorá získala tri nominácie na cenu Oscara, vrátane ceny za Najlepšiu adaptovanú hudbu. Medzitým Bacalov komponoval a aranžoval materiál pre talianskych popových spevákov, ako sú Gianni Morandi, Sergio Endrigo a Rita Pavone. V roku 1965 skomponoval hudbu pre taliansko-francúzsku komédiu Dnes, zítra a pozítří, v ktorej si zahral hlavnú úlohu Marcello Mastroianni. O rok neskôr prichádza režisér Sergio Corbucci s významným westernovým filmom Django, kde sa o hudbu postaral Bacalov. Film síce nezískal žiadne významné ocenenia, ale aj v súčasnosti sa radí medzi najvýznamnejšie westerny všetkých čias. Rovnako aj hudba k filmu sa v Bacalovom repertoári radí medzi tie najznámejšie. Režisér Quentin Tarantino mu vzdal hold vo filme Nespoutaný Django (2012), keď znovu použil dve Bacalovove skladby z originálneho soundtracku. Nebolo to však po prvý raz, keďže ďalšie dve jeho piesne, "The Grand Duel (Parte Prima)" a "Summertime Killer", Tarantino použil vo svojom filme Kill Bill (2003).

V 70. rokoch 20. storočia ďalej komponoval hudbu pre filmy, ale spolupracoval aj s talianskymi progresívnymi rockovými skupinami New Trolls a Osanna. V tomto období skladal hudbu pre filmy režiséra Fernanda Di Lea, ktoré boli prevažne žánru krimi. Bacalov bol vo svojej práci veľmi dobrý, svoje koncertné skúsenosti dokázal aplikovať vo filmovom prostredí a vedel, akú hudobnú tému zvoliť, aby bola scéna čo najsilnejšia. Týmto sa dostáva do spolupráce s režisérom Federicom Fellinim, s ktorým spolupracoval na filme Město žen (1980). V týchto rokoch si nezakladal na žánrovosti a prenikol aj do televízneho prostredia. V roku 1994 skomponoval hudbu pre film Pošťák, za ktorý získal cenu Oscara v kategórií Najlepšia dramatická hudba.

Okrem svojej skladateľskej činnosti naďalej intenzívne koncertoval po celej Európe a latinskej Amerike ako sólista s orchestrom, ale aj člen vlastného kvarteta. Bacalov skomponoval významné diela pre zbor a orchester, vrátane diela "Misa Tango" (1997), v ktorom spracoval španielsku adaptáciu klasickej liturgickej omše v rytmoch tanga svojej rodnej Argentíny. V roku 2000 vydala spoločnosť Deutsche Grammphon album "Misa Tango" v spolupráci s Plácidom Domingom ako sólovým tenoristom. Ďalšími skladbami na albume sú "Tangosaín" pre klavír a orchester a jeho vlastné úpravy skladieb Astora Piazzolu "Adiós Nonino" a "Libertango". Táto nahrávka bola v roku 2001 nominovaná na Latin Grammy Awards v kategórii klasická hudba

Luis Bacalov bol nominovaný na cenu Oscara dvakrát, z ktorých jedného získal. Medzi jeho ďalšie filmové ocenenia patrí BAFTA Award, ktorú získal v roku 1996. Je trojnásobným držiteľom ceny The Globo d'oro a ceny Flaiano International Prizes. Od roku 2005 až do svojej smrti bol hlavným riaditeľom Orchestra della Magna Grecia v Tarante v južnom Taliansku. Bacalov zomrel 15.11.2017 v Ríme vo veku 84 rokov.

Reverse01