George Stobbart

Príjemná nostalgická pripomienka rodinných hororov z 80´s / 90´s obdobia. Na to, že režisér je pomerne mladý, tak to zachytil prekvapivo dobre; zreprodukoval čo-to zo známych kultoviek, pojal to vo všeobecne obľúbenom duchu typu Stranger Things, ale našťastie si to postupne vytvorilo svoju vlastnú tvár a nemuselo by to upadnúť do úplného zabudnutia. Pekné ostrovné prostredie, sympatickí herci podporení veteránom Melom Gibsonom a čarodejnica ako odveký strašiak mládeže, poskytnú na hodinku a pol nenáročný výlet do minulosti.

Mne je len smiešne, že takýto „mini film“ (z hľadiska obsahu i čistej minutáže) má až trojicu režisérov, ale aj to je asi reflexia dnešnej filmárskej doby. Pritom už Goldbeaterom tu spomínaný, takmer 40 rokov starý Chopping Mall to dokázal oveľa lepšie a zábavnejšie, dokonca k tomu nepotreboval ani xxl psychoša, ale stačili aj úsmevní roboti. Dalo sa to pozrieť, ale nič extra proste, slabučké 3.

Nemám nič proti malým, nezávisláckym halloweenskym hororom, naopak ich v takomto období skôr vyhľadávam. Ale toto bola tak primitívna, nudne natočená, infantilne odohratá, extrémne otravná stupidita, až som sa cítil trápne, že to vôbec pozerám. Bez ohľadu na to, či toto čudo o vraždiacej plastelínovej tekvici beriem ako horor alebo komédiu, je to takmer odpad.

Režisér, ktorý kedysi ponúkol parádny Ils sa hlási so zdanlivo na 1 záber natočeným drugs / zombie kúskom. A hoci tá forma bez očividného strihu už niektorým filmom pridala na efektivite (La Casa Muda či Hardcore Henry), tu mi to až tak užitočné neprišlo a občas som cítil skôr stereotyp. Chvíľami sa to síce freneticky rozbehne a chápem, že miestami to malo (márne) ambície priblížiť sa napr. geniálnemu REC, ale ono to vlastne beží do prázdna a ostáva to len v rámci takého uleteného nočného tripu. A ten mňa osobne moc nebavil.

Exemplárny príklad nudného a generického, mainstream hororu dnešnej doby. Celkom pekne natočené, ale uspávajúcejšie a fádnejšie už túto tému snáď ani nemohli spracovať.

Zvláštny, nekonzistentný a v niektorých chvíľach až nekonečne pôsobiaci „moderný“ slasher, ktorý ma nebavil. Otravné postavy, nezaujímavo natočené, zdĺhavé, predvídateľné a vidieť, že to točili na viac krát a príliš dlho, akoby tvorcovia stratili koncentráciu. Nezachráni to ani kopa známych tvárí v malých úlohách, ani občasný dobrý kill. Pobavilo ma len keď 1 z killerov začal pohybovo akoby imitovať Terrifiera, až som sa na chvíľu cítil trápne, kým som si neuvedomil (a neoveril), že to bol vlastne naozaj on. Inak tu ale nie je o čo stáť, ledva za dva.

Solídne, rodinné psycho, ako stvorené na jesenný, dušičkový čas. Režisér tu z mála vybudoval podmanivý, atmosférický kúsok, pôsobivo natočený na neveľkom priestore a rovnako pôsobivo odohratý neveľkým počtom postáv. Až do záveru znepokojivé, napínavé a zaujímavé; nielen z tej hororovej, ale aj z emocionálnej stránky.

Ďalší zo série malých, lacných halloweenskych hororov, ktorých každý rok v tomto období vychádza viacero. Tento krát je priamo z prostredia strašidelného parku, kde začne maskovaný killer zneškodňovať pracujúce osadenstvo. Kto nemusel napr. nedávny Creeping Death alebo Carousel, tak sa nemusí zastavovať ani tu, väčšine divákov postačí z tohto rangu vidieť podobný a lepší Haunt či Hell Fest.

Relatívne jednoducho pôsobiaca post-apo prírodná naháňačka, ktorú perfektne ťahá šikovná Samara Weaving v hlavnej úlohe. Štýlovo mi to občas pripomínalo starého dobrého Van Dammovho Cyborga, kríženého s hrou Resident Evil 4. A podobne ako otravné Quiet Places je to natočené bez zbytočných rečí, vlastne jediný monológ tu má šofér hovoriaci esperantom a ten sa dlho neohreje. Rýchla, zábavná, krvavá jednohubka.

Na oko civilný, pri zemi sa držiaci sci-fi thrill od strihača známeho dua Moorhead & Benson, ktorých tvorbou je film evidentne ovplyvnený, avšak kvality ich kúskov podľa očakávania nedosahuje. Sympatická herecká dvojica stvárňuje súrodencov zaseknutých v dome, ktorý im umožnil cestovať v čase, odkiaľ im však „vyššia moc“ nedovolí odísť, pokým nesplnia nejednoznačnú úlohu. A nejednoznačnosť je takým primárnym znakom všetkého tu. Moc sa nevysvetľuje, vlastne sa ani moc nedeje, len sa to zväčša tak nezávislácky poflakuje, akoby režisér zabudol, že bol aj strihačom. Zdalo sa mi to zo začiatku sympatické a zaujímavé, ale postupne ma to fakt prestalo baviť a záver mi nesadol už vôbec.