Epero

Ešte pred pozretím som si vravel, že Anna Taylor-Joy nebola zrejme najšťastnejší výber na akčnú hrdinku bez super schopností. A to nič proti nej, čím viac filmov s ňou vidím, tým viac sa mi páči ako herečka. No chúďa vyzerá, že sa zlomí, keď zafúka silnejší vietor. No našťastie z nej nespravili bitkárku, ale osobu, čo sa vie pretĺcť a má v hlave a neskôr vyniká v jazde s streľbe. Takže toto nebol problém superžien, ale práve filmy s nimi (superwomanky, čo zvládnu bez problémov úplne všetko bez námahy, snaženia a tréningu a muži sú okolo nich len nato, aby vyzerali neschopne) zrejme prispeli, že sa ľudia na film do kín nehrnuli. Čo je škoda, keďže aj v tejto roli, kde naozaj nie je bitkárka, čo prehadzuje 100 kilových chlapov, ale využíva svoju pohyblivosť a aj nízky vzrast, pohotovosť a šikovnosť, je Anna vážne dobrá a hoci o nej nevieme nič bližšie, než tragický osud v úvode, tak si vie diváka získať.        A k nízkej návštevnosti zrejme tiež prispelo aj to, že v Ságe Šialeného Maxa nebol žiadny Max. Takéto predkračovania (prequely) nie sú z hľadiska deja veľmi zaujímavé, pretože keď vieme ako skončia, nemajú nás absolútne čím prekvapiť. Len divák čo nevidel Maxa, môže byť v napätí, že ako to dopadne.               Trochu chybou je, že všetko vidíme ako z rýchlika /spoiler – Dementus obsadí pevnosť a sme hneď o pár rokov neskôr, keď sa im darí mizerne a potom obsadí druhu – z nedobytných pevností – a to nám ani neukážu, že ako. Proste sa to stane. Furiosa sa v prvej časti po úteku vydáva za chalana, čo sa ujme dokov a šup v dospelosti sa votrie k preprave konvoja. Nič o tom, ako detailnejšie fungujú tieto spoločnosti, ani ako ona vyrastala, či bola len čisto sama a čo teda utvorilo jej charakter, že chcela potom pomáhať uväzneným ženám. Koniec spoileru/ a to má film viac než dve hodiny. Scény mohli byť kratšie a ukázať toho viac.                 A film sa síce tvári ako dobrodružstvo v drsnom svete, ale pôsobí skôr ako rozprávka. Vôbec nie som fanúšik hororových krvavničiek, ale toto má ďaleko od drsnosti starého Šialeného Maxa s Gibsonom. Strieľanie a padanie, bez nejakého vyobrazenia toho, ako je to surové a zlé. Ešte aj jej strata ruky sa deje mimo záber. Jasné, keď to dávali od 15 rokov.               Napriek tomu všetkému je to fajn. Ale nie je to nič výnimočné. Na tak dlhú minutáž je málo vývoja charakterov postáv, spoznávania sveta, ale zas stroje a akčné scény sú zobrazené veľmi dobre a poskytnú slušnú zábavu. No akcia, ani príbeh neprekonávajú Maxa, ktorý bol natočený o 9 rokov skôr a napriek slušnej popularite sa nikdy nedočkal pokračovania.

Rozhodne lepšie, než Keď sa červenám a Neobyčajný svet z posledných rokov. Ani som o tomto filme nevedel. Ako je to klasika o hľadaní priateľstva a odcudzení sa cez technológie, čo už bolo veľakrát prepierané, ale táto hrozba sa v skutočnom svete stále stupňuje, takže nezaškodí si to pripomenúť cez milý film. Pasáž, kde sa chlapcov robot, keďže sa nemôže pripojiť na sieť, snaží aplikovať zoznamovanie zo sociálnych sietí vo fyzickom svete je podarené a fakt ukazuje absurdnosť zdieľania všetkého na sociálnych sieťach.

Ako im mohlo trvať takéto pokračovanie 33 rokov? Veď je to zlátanina céčkovej produkcie, ktorá chce ťažiť jedine z nostalgie jednotky. Jednotka bola jednoduchá, ale bola aspoň úsmevná a milá. Toto je len trápne a silené a ešte aj zápletka sa opakuje. Z Murphyho spravili idiota, proti charakteru jeho postavy z jednotky a ako to skončí, bolo po prvých 10 minútach jasné každému, okrem moderných progresívnych tvorcov, ktorí robia veci ako nové Hviezdne vojny. Ani len to klišé o rodine nevyťažili, lebo počas filmu nemal Murphy takmer žiadnu interakciu s dcérami, ani nejaké spoznávanie so synom, len povinné spamätanie sa a objatie na záver.