Wikipédia

Machine Head (album)

Machine Head je šiesty album britskej hardrockovej skupiny Deep Purple. Nahrávaný bol v decembri 1971 v mobilnom nahrávacom štúdiu kapely Rolling Stones. Štúdio bolo umiestnené v Montreux, vo Švajčiarsku. Vo Veľkej Británii pod značkou vydavateľstva Purple Records album vyšiel dňa 25. marca 1972.

Machine Head
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
štúdiový album – Deep Purple
Dátum vydania 25. marec 1972
Nahraný 6.–21. december 1971
Grand Hotel (Montreux, Švajčiarsko) využitím pojazdného Rolling Stones Mobile Studio
Žáner hard rock
heavy metal
Dĺžka 37:46
Vydavateľstvo Purple
Producent Deep Purple
Odborné recenzie
Single z albumu Machine Head
  1. „Never Before“
    Vydaný: 21. marec 1972
  2. „Lazy“
    Vydaný: máj 1972 (US) [8]
  3. „Highway Star“
    Vydaný: september 1972 [8][9]
  4. „Smoke on the Water“
    Vydaný: máj 1973
Deep Purple – chronológia
Fireball
(1971)		 Machine Head
(1972)		 Made in Japan
(1972)

Keďže predchádzajúce nahrávacie sedenia boli začlenené do plánu koncertov skupiny, Deep Purple chceli venovať čas nahrávaniu albumu mimo typického štúdiového prostredia. Dúfali, že výsledkom bude zvuk, ktorý bude mať bližšie k ich živým vystúpeniam. Najali si od kapely The Rolling Stones ich mobilné štúdio a kasíno v Montreux. V kasíne mali mať miesto, kde budú mať rozloženú aparatúru na nahrávanie. Počas koncertu Franka Zappu bezprostredne pred plánovaným začatím nahrávania vypukol požiar a kasíno zhorelo do tla. Po týždni hľadania alternatívneho miesta, vrátane pokusu pracovať v priestoroch neďalekého divadla, ktoré museli kvôli sťažnostiam na hluk opustiť, sa kapele nakoniec podarilo rezervovať si Grand Hotel, ktorý bol na zimu zatvorený. Priestory v hoteli prerobili na koncertnú nahrávaciu miestnosť. Tieto udalosti, najmä požiar kasína, sa stali inšpiráciou pre pieseň, najznámejší hit skupiny, „Smoke on the Water“.

Machine Head je komerčne najúspešnejší album kapely Deep Purple. Bol na vrcholoch hudobných rebríčkov viacerých krajín, vrátane absolútnej jednotky v rebríčkoch Spojeného kráľovstva. Album je považovaný za jeden zo základov v histórii vzniku tradičného heavy metalu, hudobní kritici ho stále vnímajú veľmi priaznivo a v priebehu nasledujúcich rokov vyšiel v niekoľkonásobných reedíciách.

Pozadie vzniku albumu

upraviť

V roku 1971 bola kapela Deep Purple na dvojročnom turné. Medzi koncertami nahrali dva štúdiové albumy, Deep Purple in Rock (1970) a Fireball (1971).[10] Členovia skupiny mali pocit, že ich predchádzajúce štúdiové nahrávky nemajú ten správny zvuk, nezneli im tak dobre, ako na koncertnom vystúpení. Hráč na bicie nástroje, Ian Paice, počas niektorých nahrávaní predchádzajúceho albumu Fireball mal svoju biciu súpravu na chodbe budovy, lebo mu vadilo akusticky izolované prostredie nahrávacieho štúdia.[11] Okrem toho kapele Deep Purple radili, aby sa z dôvodu úspor na daňových poplatkoch radšej rozhodli nahrávať mimo územia Spojeného kráľovstva.[12]

Medzi septembrom až októbrom 1971 bola skupina na turné po Británii, na ktorom publiku predstavovala hudobný materiál, ktorý mohol byť súčasťou ich budúceho albumu Machine Head.[10] Potom turné pokračovalo v Spojených štátoch, no bolo po dvoch koncertoch zrušené: spevák Ian Gillan ochorel na hepatitídu. Gitarista Ritchie Blackmore začal premýšľať o svojej možnej budúcej sólovej práci. Celá kapela Deep Purple situáciu v podstate tiež vítala, lebo získala vyhradený blok času na nahrávanie, ktorý bol bez externého tlaku spojenému s koncertovaním.[13][14]

Skupina Deep Purple pôvodne plánovala nahrať Machine Head v kasíne v Montreux vo Švajčiarsku počas decembra 1971. Zarezervovali si od kapely The Rolling Stones ich Mobile Studio a zabezpečili si na nahrávanie aj hotelové rezervácie.[15] Kasíno bola veľká aréna, ktorá obsahovala niekoľko zábavných centier. Skupina tam vystupovala v máji 1971 a spriatelila sa s Claudeom Nobsom, zakladateľom a generálnym manažérom podujatia Montreux Jazz Festival.[13] Okrem iných v kasíne vystupovali hudobníci ako Led Zeppelin, Pink Floyd, či Black Sabbath a jeho priestory sa každú zimu kvôli rekonštrukciám zatvárali. Pre Deep Purple tak vznikla príležitosť mať ideálne nahrávacie miesto. Do Montreux kapela dorazila 3. decembra 1971. Mali dohodnuté, že po poslednom koncerte budú mať priestory len pre seba.[16] Ako protislužba bol návrh, že kapela vystúpi na živom koncerte v kasíne, čím by sa mohla využiť príležitosť a nahrať dvojalbum: jeden hudobný nosič, vinylové LP, by bol koncertným, druhý by bol štúdiovým albumom.[13]

Nahrávanie albumu

upraviť
Sedeli sme v barovej reštaurácii, asi 500 metrov od kasína, ktoré horelo. Vietor od hôr stláčal dym a plamene z toho požiaru, ktoré sa tiahli ponad jazero
Ian Gillan
o vzniku nápadu na skladbu
„Smoke on the Water“[17]

Posledným vystúpením v kasíne v Montreux bolo dopoludňajšie matiné Franka Zappu a jeho Mothers of Invention. Na tejto akcii bolo aj komediálne rockové duo spevákov nazvaných Flo & Eddie, multi-inštrumentalista Ian Underwood a bubeník Aynsley Dunbar.[18] Počas šou, niekto z publika vystrelil svetlicu do plafónu miestnosti.[19] Napriek všetkému publikum o ničm nevedelo, lebo plafón bol prekrytý falošným bambusovým stropom. Asi po hodine koncertu ľudia spozorovali, že na nich zhora padajú iskry. Skupina hudobníkov prestala hrať a podľa slov Rogera Glovera, Zappa povedal, že „aby nikto zbytočne nepanikáril, ale že HORÍ!!!“ Hneď nato manažment koncertu zorganizoval riadenú evakuáciu. Pri nešťastí nikto neprišiel o život, ale kapela bola chvíľu uväznená v suteréne kasína až kým ju odtiaľ nedostal Claude Nobs von. Krátko potom, ako sa mu podarilo všetkých evakuovať horela už celá budova.[20]

Nobs potom presťahoval skupinu Deep Purple na nahrávanie do neďalekého divadla Pavilion. V divadle nahrali základné zvukové stopy k piesni, ktoré predbežne nazvali „Title No. 1“. Glover spomína, ako sa jedného rána zobudil a nahlas vyslovil slová „Smoke on the Water“. Z tohto nápadu Gillan odvodil text, ktorý opisuje ich zážitok v Montreux.[21] Súčasťou obalu albumu sa potom stala aj fotografia horiaceho kasína v Montreux.[22]

Nahrávanie v divadle Pavillon sa neosvedčilo. Obyvatelia domov v jeho okolí sa sťažovali na polícii na hluk. Napriek tomu, že sa roadies snažili držať políciu za zamknutými dvermi, netrvalo dlho a kapelu z divadla vysťahovali.[23] Hľadali potom iné nahrávacie miesta a nakoniec sa usadili v prázdnom Grand Hoteli, ktorý bol na okraji Montreux. Mobilnú jednotku zaparkovali pri hlavnom vchode a kapela Deep Purple rozostavila hudobnú aparatúru na konci chodby mimo hlavnej haly na mieste, kde sa chodba rozvetvovala do tvaru písmena "T".[24] Ako zvukovú izoláciu do chodby porozkladali rôzne matrace čím si do cesty nakládli prekážky natoľko komplikovaným spôsobom, že k miestu hrania museli liezť cez balkóny a izby hotela. Bolo to tak náročné, že prestali chodiť svoje nahrávky počúvať do štúdia a namiesto toho hrali až kým neboli so všetkým sami spokojní.[25] Medzi Martinom Birchom a jeho tímom vonku v mobilnom štúdiu mali zriadený uzavretý televízny systém, cez ktorý kapela komunikovala so štúdiovým priestorom a s technikmi nahrávania.[26]

Nahrané skladby

upraviť
 
Manažér Claude Nobs, ktorý kapele organizoval náhrávanie vo Švajčiarsku. V texte piesni „Smoke on the Water“ je označovaný ako „Funky Claude“.

Úvodná skladba „Highway Star“ bola napísaná v Portsmouthe dňa 13. septembra 1971 v čase, keď skupina cestovala na svoje prvé turné po Spojenom kráľovstve. Manažment kapely vtedy vybavil, aby na koncerty s kapelou cestovala skupina hudobných žurnalistov, ktorí mohli v ich voľnom čase s jej členmi robiť rozhovory. Jeden z nich sa Blackmora spýtal, ako píše piesne, na čo on povedal: „takto“ a zobral gitaru, na ktorú zahral úvodný riff piesne. Gillan ku gitarovému rífu zaimprovizoval súborom textov, niečo v štýle: „Sme na ceste, sme rokenrolová kapela“. Zvyšok piesne dorobila spolu s aranžmánmi počas skúšok a na večernom koncerte skladbu pridala k ich aktuálnemu repertoáru.[13] Blackmore svoje gitarové sólo založil na hudobnej sekvencii, ktorú poznal od hudobníka hviezdy žánru rockabilly, Johna Burnettea. Pozdávala sa mu v nej určitá súvislosť, ktorá mu pripomínala kompozíciu Johanna Sebastiana Bacha.[27]

Pieseň „Maybe I'm A Leo“ mala pracovný názov „One Just Before Midnight“. Tento názov je vidno na obrázku záznamového listu pri na obale albumu..[28] Hotový názov a text odkazujú na Gillanovo znamenie v zverokruhu.[27] Glover napísal hlavný riff piesne po vzore skladby „How Do You Sleep?“ od Johna Lennona a tešil sa z toho, že sa tento riff nezačal hneď pri prvom takte.[29] Pieseň zaznela naživo raz na vystúpení BBC In Concert v roku 1972.[28] Obľúbenou sa stala o niekoľko rokov neskôr, v období, kedy sa ku kapele v roku 1993 dočasne pripojil Joe Satriani.[30]

„Pictures of Home“ je skladba o pamiatkach a obrázkoch miestnej oblasti nachádzajúcej sa ďaleko od domova, v okolí Montreux. Pieseň najskôr nahrali s úvodným sólom na bicie, ktorý bol z pôvodnej nahrávky vynechaný. Sólo pridal späť k nahrávke, ktorá vyšla k 25. výročiu reedície.[27] Skladbu kapela taktiež hrávala na koncertoch, na ktorých s Deep Purple vystupoval Joe Satriani.[30]

Skladbu „Never Before“ považovala skupina za najkomerčnejšiu nahrávku albumu a preto bola vydaná aj ako jeho prvý singel.[31] Pieseň zaznela naživo raz, na vystúpení BBC In Concert.[28]

 
Ian Gillan na turné v USA, ktoré podporovalo album Machine Head (1972)

„Smoke on the Water“, je najslávnejšia skladba kapely Deep Purple, ktorá epicky dokumentuje jej zážitky z nahrávania albumu Machine Head, vrátane požiaru a evakuácie kasína a stretnutia v Grand Hoteli. Názov skladby odkazuje na hustý čierny dym z ohňa požiaru nad brehom Ženevského jazera.[31] Sprievodná nahrávka bola jediným použiteľným materiálom, ktorý pochádzal z nahrávok v divadle Pavillon, ktoré stihli urobiť ešte predtým ako im polícia ukončila nahrávanie. Blackmore do skladby prispel svojim úvodným gitarovým riffom. Neskôr k nemu povedal, že bol populárny, pretože bol, v porovnaní s úvodným hudobným frázovaním Beethovenovej 5, symfónie, jednoduchý, založený len na štyroch tónoch.[25][32] Hoci je skladba jednou z najznámejších piesní od kapely Deep Purple ako aj v rockovej hudbe všeobecne, skupina si v dobe jej vzniku nemyslela, že má nejaký komerčný potenciál a bola to jedna z posledných nahrávok albumu Machine Head, ktorú hudobníci začali hrávať naživo.[31] Pieseň sa následne stala absolútnym hitom v USA a dostala sa na štvrté miesto v rebríčku Billboard Hot 100.[33][34] Rovnako ako s Deep Purple, Ian Gillan hrával pieseň „Smoke on the Water“ naživo aj v rámci svojej sólovej kariéry, ako aj v roku 1983, keď krátko pôsobil ako sólový spevák v kapele Black Sabbath.[35][36]

Skladbu „Lazy“ hrala kapela Deep Purple naživo prvýkrát počas britského turné v roku 1971 a mala ju v koncertnom repertoári aj v nasledujúcom roku.[28] Hrávali ju ku koncu vystúpenia a nahradili ňou skladbu „Wring That Neck“. Neskôr, začiatkom roku 1972, ju presunuli do polovice koncertu.[37][38] Glover hovoril, že pieseň bola zhruba založená na piesni Oscara Browna, „Sleepy“, zatiaľ čo Blackmore vraví, že bola inšpirovaná skladbou Erica Claptona, „Stepping Out“. Jej kompozícia bola navrhnutá tak, aby v nej boli umožnené rôzne inštrumentálne ukážky, vrátane organového úvodu bez sprievodu, či Gillanovej ústnej harmoniky. Gitarové sóla Blackmore nahral v dvoch rôznych dňoch po častiach a potom ich spojil.[32]

Kompozícia „Space Truckin" bola zloženinou rokenrolových textov z 50. rokov, ktoré sa tématicky opierali o sci-fi. Členovia kapely Deep Purple pri nej použili nezmyselné frázy ako je napríklad „hudba v našej slnečnej sústave“. Dávali ich dokopy tak ako sa im to práve hodilo.[32] Do nahrávky pridal Paice svoje krátke bubnové sólo.[39] Prvýkrát skladbu hrali naživo v januári 1972, na prvom koncerte po nahrávaní v Montreux. Do jej záveru vložili inštrumentálnu tému zo staršej skladby „Mandrake Root“.[28] Pieseň zostala posledným číslom v repertoáru koncertov v roku 1973, po tom ako Gillan a Glover od kapely odišli. Bolo tomu tak aj v nasledujúcom roku na akcii California Jam, kde Blackmore podpálil svoj zosilňovač a svojou gitarou zničil televíznu kameru.[40] Pieseň sa pravidelne hrávala ako budíček pre posádku na palube neskôr tragicky ukončenej misii raketoplánu Columbia (let STS-107 ktorý sa konal v roku 2003).[41]

Balada s názvom „When a Blind Man Cries“ bola nahraná počas výroby albumu Machine Head, no medzi jeho skladby sa nedostala. Kapela ju použila ako B-stranu na singli „Never Before“. Pieseň bola neskôr bonusom na reedícii k 25. výročiu vydania albumu Machine Head.[31]

Vydanie a dizajn albumu

upraviť

Album vyšiel v Spojenom kráľovstve 25. marca 1972.[42] Americké turné k albumu bolo v marci a apríli z dôvodu Blackmoreho ochorenia odložené. Prvé šou, ktoré predstavilo album v Spojenom kráľovstve sa konalo v júni 1972 v lodýnskom Rainbow Theatre.[28] O dva mesiace neskôr skupina šla na prvé turné po Japonsku. Nahrávky, ktoré vznikli na týchto koncertoch vyšli na ich dvojalbume Made in Japan. Medzi piesňami, ktoré na tomto dvojalbume vyšli sú štyri skladby z albumu Machine Head: „Highway Star“, „Smoke on the Water“, „Lazy“ a „Space Truckin'“.[43]

Dizajn obalu albumu vznikol vyrazením názvu albumu do lešteného plechu, ktorý bol zdvihnutý, aby pôsobil ako zrkadlo. Pred orazeným plechom stáli členovia kapely Deep Purple. Fotograf Shepard Sherbell potom tento odraz odfotil. Fotografa na hotovom obrázku môžme čiastočne zazrieť tesne pod textom „HEAD“.[28][44] Vnútorný obal albumu väčšinou navrhli Glover s manažérom Tonym Edwardsom. Obsahuje výber identifikačných snímok členov kapely, ktoré sa predtým používali na kontaktné listy nahrávacej spoločnosti. Je tam aj fotografia Claude Nobsa, ktorému bol album Machine Head venovaný. Prvotné výlisky albumu mali aj ručne tlačené texty skladieb.[28]

Odozvy kritiky

upraviť

V britskom rebríčku UK Albums Chart bol album Machine Head do siedmich dní od vydania na prvej priečke. Držal sa na vrchole dva týždne, potom sa tam na jeden týždeň vrátil v máji v roku 1972. V Spojených štátoch po publikovaní v roku 1972, album dosiahol 34. miesto, v roku 1973 bol jeho vrchol na siedmej pozícii. Singel „Smoke on the Water“ sa stal hitom a album Machine Head bol v rebríčkoch Billboardu viac ako dva roky.[45] Prvý singel albumu, nahrávka „Never Before“, bol v Spojenom kráľovstve 35. a v USA sa do rebríčkov nedostal. Firma Warner Brothers na žiadosť amerických rádií k albumu vydala v Severnej Amerike v máji 1973 singel z nahrávky „Smoke on the Water“. Pieseň sa v kanadských rebríčkoch (časopis RPM) dostala na druhé miesto, v americkom rebríčku Billboard Hot 100 bol singel štvrtý.[34]

Aj kritici album prijali priaznivo. Lester Bangs z časopisu Rolling Stone, okrem hudby, chválil texty piesní „Highway Star“ a „Space Truckin'“. K textom zostávajúcich piesní bol zdržanlivejší: „Medzi týmito dvoma klasikami Deep Purple nie je nič iné ako dobrá, tvrdá hudba, aj keď niektoré texty môžu byť trochu neuspokojivé." Na záver svojej recenzie priznal: „Viem, že práve táto banalita je polovičnou zábavou rokenrolu. Som presvedčený, že nasledujúcich päť albumov Deep Purple budem šialene milovať, pokiaľ budú znieť presne ako tieto posledné tri."[6] Americký esejista a hudobný kritik Robert Christgau o albume píše: „Schvaľujem ich prekročenie rýchlosti. Aj Ritchie Blackmore zvládol určitú sebadisciplínu, ako aj niekoľko podozrivo znejúcich líznutí od svojich kamarátov z Londýna."[46] Kritik z AllMusic, Eduardo Rivadavia, nazval Machine Head „jedným z esenciálnych hardrockových albumov všetkých čias."[1]

Časopis Kerrang! dal v roku 1989 album Machine Head na 35. miesto zoznamu „100 Greatest Heavy Metal Albums of All Time" („Stovky najlepších heavymetalových albumo všetkých čias").[47] V prílohe britských novín, The Observer, Observer Music Monthly, bolo hlasovanie o najlepších britských albumoch, v ktorom spevák Ozzy Osbourne dal Machine Head na desiate miesto svojho zoznamu.[48] Album Machine Head je subjektom dokumentárnej série, ktorá sa zaoberá vznikom a nahrávaním hudobných projektov v populárnej hudbe označených ako Classic Albums.[49] V roku 2001 bol v časopise Q album Machine Head zaradený do zoznamu „50 Heaviest Albums of All Time".[50] V roku 2007 zaradili noviny The Guardian album do svojho zoznamu 1000 Albums to Hear Before You Die (Tisíc albumov, ktoré musíte počuť, kým umriete).[51] Na základe výsledkov v profesionálnych rebríčkoch a zoznamoch uvádza agregovaná webová stránka Acclaimed Music album Machine Head ako deviaty najuznávanejší album roku 1972, 99. najuznávanejší album 70. rokov a 337. najuznávanejší album v histórii populárnej hudby.[52]

Blackmore poznamenal, že Machine Head bol nahraný asi za tri týždne, pričom poznamenal, že „všetko bolo prirodzené a všetko fungovalo“. Ďalej uviedol: „Nemal som veľmi rád album Fireball, pretože sme popri ňom príliš veľa pracovali. Ale pred Machine Head sme mali asi mesiac voľno, čo mi umožnilo dať si hlavu doporiadku a niečo napísať."[53]

Reedície

upraviť

Album vyšiel v multikanálových formátoch DVD-Audio (2001) a v systéme 5.1 kanálov, v roku 2003 v európskom Super Audio CD (SACD) (2003). Dňa 17. augusta 2011 vyšila americká verzia SACD, systém The Warner Premium Sound series,ktorú v zhodnom systéme ako v roku 2001 publikovalo vydavateľstvo Warner Music Group.[54]

V októbri 2012 vyšla cez spoločnosť EMI edícia, k 40. výročiu vzniku albumu Machine Head. Päťdiskový set obsahuje aj 60 stránkový booklet v pevnej väzbe. Súčasťou vydania sú: Originálny album remastrovaný v roku 2012 (CD1), Výsledné mixy skladieb od Rogera Glovera z roku 1997 (CD2), SQ stereo verzia originálneho albumu (remastering z roku 2012) (CD3), parížsky koncertný album kapely In Concert '72, mixované skladby, ktoré vznikli v Londýne 9. marca 1972 a v roku 2012 (CD4), z roku 2012 pochádza aj piaty hudobný nosič, respektíve DVD audio: mixy vo vysokom rozlíšení a v surround systéme.[55]

Pri 40. výročí od vydania albumu vyšla aj kompilácia, ktorá je jeho poctou externých hudobníkov (Chad Smith, Iron Maiden, Metallica, Chickenfoot, Steve Vai, Black Label Society, Carlos Santana, Jimmy Barnes, Brad Whitford, Joe Bonamassa, superskupina Kings of Chaos, či spevák Jacoby Shaddix z kapely Papa Roach), ako aj Glena Hugesa, ktorý s kapelou Deep Purple účinkoval v zostave známej ako Mk III. Tento album má názov Re-Machined: A Tribute to Deep Purple's Machine Head a cez vydavateľstvo Eagle Rock Entertainment vyšiel v septembri 2012.[56]

Zoznam skladieb

upraviť

Všetky skladby napísané a zložené: Ritchie Blackmore, Ian Gillan, Roger Glover, Jon Lord a Ian Paice. 

Strana I
# Názov skladby Dĺžka
1. „Highway Star“   6:05
2. „Maybe I'm a Leo“   4:51
3. „Pictures of Home“   5:03
4. „Never Before“   3:56
Strana II
# Názov skladby Dĺžka
1. „Smoke on the Water“   5:40
2. „Lazy“   7:19
3. „Space Truckin'“   4:31


Výroba albumu

upraviť
Deep Purple
Produkcia
  • Martin Birch – technik nahrávania, mixovanie spolu s kapelou Deep Purple
  • Jeremy "Bear" Gee – asistent technika
  • Nick Watterton – technik, operátor štúdia Rolling Stones Mobile Studio
  • Ian Hansford, Rob Cooksey, Colin Hart – technik nástrojov
  • Shephard Sherbell – fotografie
  • Roger Glover a John Coletta – dizajn obalu
  • Peter Denenberg and Roger Glover – remixy (1997)
  • Peter Mew – remastering v štúdiách na Abbey Road, Londýn (1997)

Rebríčky

upraviť

Týždenné rebríčky

upraviť
Rebríček (1972–73) Najvyššia
pozícia
Australian Albums Chart[57] 1
Danish Albums Chart[58] 1
French Albums Chart[59] 1
German Albums Chart[60] 1
UK Albums Chart[61] 1
Dutch MegaCharts[62] 1
Norwegian Albums Chart[63] 3
Austrian Top 40 Albums[64] 4
Swedish Albums Chart[65] 4
Japanese Albums Chart[66] 6
RPM100 (Canada)[67] 1
Billboard 200 (USA)[68] 7

Koncoročné rebríčky

upraviť
Rebríček (1972) Pozícia
German Albums (Offizielle Top 100)[69] 5

Certifikácie a predaj

upraviť
Krajina Certifikácie Predaj
France[70] 2× Gold 200 000*
Italy[71] Gold 50 000*
Japan[72]
1989 release 		Gold 100 000^
Sweden 25,000[73]
United Kingdom[74] Gold 100 000^
United States[75] 2× Platinum 2 000 000^

*predaj je pre certifikáciu hodnotený samostatne
^zasielanie je pre certifikáciu hodnotené samostatne
xnešpecifikované údaje sú na certifikáciu založené samostatne

Pochvaly/ uznania

upraviť
Publikácia Krajina Pochvala Rok Pozícia
Kerrang! Spojené kráľovstvo „100 Greatest Heavy Metal Albums of All Time“[76] 1989 35
Q Spojené kráľovstvo „50 Heaviest Albums of All Time“[50] 2001 bez pozície
Mojo Spojené kráľovstvo „The Ultimate CD Buyers Guide – Rock“[77] 2001 66
Q Spojené kráľovstvo „The 30 Greatest Classic Rock Albums Ever“[78] 2004 bez pozície
Kerrang! Spojené kráľovstvo „100 Best British Rock Albums Ever“[79] 2005 34
Classic Rock Spojené kráľovstvo „100 Greatest British Rock Album Ever“[80] 2006 26
The Guardian Spojené kráľovstvo „1000 Albums to Hear Before You Die“[51] 2007 bez pozície

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b RIVADAVIA, Eduardo. Review Machine Head [online]. AllMusic. Dostupné online.
  2. ↑ SMITH, Sid. Review of Deep Purple – Machine Head [online]. BBC Online, 18 April 2007, [cit. 2011-01-09]. Dostupné online.
  3. ↑ CHRISTGAU, Robert. Christgau's Record Guide: Rock Albums of the Seventies. [s.l.] : [s.n.], 1981. ISBN 978-0-899-19026-6. Consumer Guide '70s: D.
  4. ↑ Machine Head [online]. Acclaimed Music. Dostupné online. Archivované 2018-10-10 z originálu.
  5. ↑ STAUNTON, Terry. Deep Purple – Machine Head [online]. October 2012. Dostupné online. Archivované 2017-04-22 z originálu.
  6. ↑ a b BANGS, Lester. Album review Machine Head [online]. 25 May 1972. Dostupné online. Archivované 2011-05-21 z originálu.
  7. ↑ THELEN, Christopher. The Daily Vault Music Reviews: Machine Head [online]. Daily Vault, 2019. Dostupné online. Archivované 2019-02-18 z originálu.
  8. ↑ a b POPOFF, Martin. The Deep Purple Family. 2nd. vyd. [s.l.] : Wymer Publishing, 2016. ISBN 978-1-908724-42-7. S. 105.
  9. ↑ Deep Purple singles [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-07-12 z originálu.
  10. ↑ a b Robinson & Glover 1997, s. 4.
  11. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 5, 17.
  12. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 17.
  13. ↑ a b c d Robinson & Glover 1997, s. 5.
  14. ↑ Thompson 2004, s. 121.
  15. ↑ The Mojo Collection: 4th Edition. [s.l.] : Canongate Books, 1 November 2007. Dostupné online. ISBN 978-1-84767-643-6. S. 274.
  16. ↑ Thompson 2004, s. 125–126.
  17. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 6.
  18. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 19–20.
  19. ↑ Thompson 2004, s. 126.
  20. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 20.
  21. ↑ Thompson 2004, s. 127.
  22. ↑ Machine Head (Media notes). Purple / EMI. 1972. TPSA 7504.
  23. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 20–21.
  24. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 23.
  25. ↑ a b Thompson 2004, s. 128.
  26. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 7.
  27. ↑ a b c Robinson & Glover 1997, s. 8.
  28. ↑ a b c d e f g h Robinson & Glover 1997, s. 12.
  29. ↑ questiontime [online]. Roger Glover official site. Dostupné online. Archivované 2007-10-20 z originálu.
  30. ↑ a b ROBINSON, Simon. Deep Purple Mark 6 History [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-04-19 z originálu.
  31. ↑ a b c d Robinson & Glover 1997, s. 25.
  32. ↑ a b c Robinson & Glover 1997, s. 9.
  33. ↑ Thompson 2004, s. 129.
  34. ↑ a b Deep Purple Chart History: The Hot 100 [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-02-06 z originálu.
  35. ↑ Watch Deep Purple's Ian Gillan perform 'Smoke on the Water' with an orchestra [online]. Planet Radio, 15 August 2019. Dostupné online.
  36. ↑ Remember When Black Sabbath Used to Regularly Cover "Smoke on the Water"? [online]. 5 February 2019. Dostupné online. Archivované 2020-10-25 z originálu.
  37. ↑ Thompson 2004, s. 119.
  38. ↑ Bloom 2006, s. 150.
  39. ↑ Robinson & Glover 1997, s. 10.
  40. ↑ Thompson 2004, s. 160.
  41. ↑ Thompson 2004, s. 318.
  42. ↑ How Deep Purple Emerged from the flames on "Machine Head" [online]. 25 March 2017. Dostupné online. Archivované 2020-10-08 z originálu.
  43. ↑ Made in Japan (Media notes). Purple / EMI. 1972. TPSP 351.
  44. ↑ 42 facts about Deep Purple's album covers [online]. . Dostupné online. Archivované 2021-02-13 z originálu.
  45. ↑ Thompson 2004, s. 131.
  46. ↑ CHRISTGAU, Robert. Deep Purple [online]. robertchristgau.com, 1972. Dostupné online. Archivované 2021-03-14 z originálu.
  47. ↑ OLIVER, Derek. Kerrang!. London, UK : Spotlight Publications Ltd., 21 January 1989. Deep Purple 'Machine Head'.
  48. ↑ Observer Music Monthly – Greatest British Albums – June 2004 [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-02-01 z originálu.
  49. ↑ Classic Albums – Machine Head (Media notes). Eagle Rock Entertainment. 2002. EV300249R1.
  50. ↑ a b 50 Heaviest Albums of All Time – July 2001 [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-06-24 z originálu.
  51. ↑ a b 1000 Albums to Hear Before You Die – November 2007. The Guardian. Dostupné online [cit. 2021-03-22].
  52. ↑ Machine Head [online]. Acclaimed Music, n.d.. Dostupné online. Archivované 2021-05-13 z originálu.
  53. ↑ Ritchie Blackmore – Recalls Life with Deep Purple [online]. Guitar.com. Dostupné online. Archivované 2014-10-10 z originálu.
  54. ↑ Warner Premium Sound 17 August 2011 releases [online]. Warner Music Group. Dostupné online. Archivované 2011-08-13 z originálu. (po japonsky)
  55. ↑ Machine Head (Media notes). EMI. 2012. TPSAD 7504.
  56. ↑ Re-Machined Deep Purple Tribute [online]. Eagle Rock Entertainment. Dostupné online. Archivované 2012-09-15 z originálu.
  57. ↑ Go-Set Australian charts – 8 July 1972 [online]. Pop Archives. Dostupné online. Archivované 2017-03-16 z originálu.
  58. ↑ Hits of the World [online]. 27 May 1972. Dostupné online. Archivované 2021-12-02 z originálu.
  59. ↑ Note : You must select Deep Purple [online]. InfoDisc. Dostupné online. Archivované 2021-07-31 z originálu. (po francúzsky)
  60. ↑ Charts-Surfer: Musik Nr.1-Hits [online]. charts-surfer.de. Dostupné online. Archivované 2013-04-18 z originálu. (po nemecky)
  61. ↑ Deep Purple Official Charts [online]. Official Charts Company. Dostupné online. Archivované 2017-01-05 z originálu.
  62. ↑ Deep Purple – Machine Head [online]. Dutchcharts.nl. Dostupné online. Archivované 2017-10-21 z originálu. (po flámsky)
  63. ↑ Deep Purple – Machine Head (album) [online]. Norwegiancharts.com. Dostupné online. Archivované 2016-12-03 z originálu.
  64. ↑ Deep Purple – Machine Head [online]. Austriancharts.at. Dostupné online. Archivované 2016-11-25 z originálu. (po nemecky)
  65. ↑ SwedishCharts 0969-0872 [online]. Hitsallertijden.nl. Dostupné online. Archivované 2012-10-14 z originálu.
  66. ↑ AA.VV.. Oricon Chart Book 1970–1989 (??????—????<LP?). 1. vyd. Tokyo, Japan : Oricon, 1990. ISBN 978-4-871-31025-3. S. 205.
  67. ↑ Top Albums/CDs - Volume 20, No. 1, August 18 1973 [online]. Library and Archives Canada, 18 August 1973. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu.
  68. ↑ Deep Purple Chart History: Billboard 200 [online]. . Dostupné online. Archivované 2018-02-19 z originálu.
  69. ↑ Top 100 Album-Jahrescharts [online]. GfK Entertainment Charts, 1972. Dostupné online. Archivované 2015-05-09 z originálu. (po nemecky)
  70. ↑ French album certifications – Deep Purple – Machine Head [online]. Syndicat National de l'Édition Phonographique. Dostupné online. (French)
  71. ↑ Italian album certifications – Deep Purple – Machine Head [online]. Federation of the Italian Music Industry. Dostupné online. (Italian) Select Album e Compilation in the field Scegli la sezione. Select Week -- and Year ----. Enter Deep Purple in the field Artista. Click Avvia la ricerca
  72. ↑ Japanese album certifications – ??—?·?—?? – ???·??? [online]. Recording Industry Association of Japan. Dostupné online. (Japanese)
  73. ↑ From Music Capitals of the World - Stockholm [online]. Billboard, 29 December 1973, [cit. 2022-04-16]. S. 36. Dostupné online.
  74. ↑ British album certifications – Deep Purple – Machine Head [online]. British Phonographic Industry. Dostupné online. Enter Machine Head in the field Search. Select Title in the field Search by. Select album in the field By Format. Click Go
  75. ↑ American album certifications – Deep Purple – Machine Head [online]. Recording Industry Association of America. Dostupné online. If necessary, click Advanced, then click Format, then select Album, then click SEARCH
  76. ↑ 100 Greatest Heavy Metal Albums of All Time – January 1989 [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
  77. ↑ The Ultimate CD Buyers Guide – Rock – July 2001 [online]. . Dostupné online. Archivované 2018-02-21 z originálu.
  78. ↑ The 30 Greatest Classic Rock Albums Ever – October 2004 [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-08-24 z originálu.
  79. ↑ 100 Best British Rock Albums Ever — February 2005 [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-05-14 z originálu.
  80. ↑ Classic Rock – 100 Greatest British Rock Albums Ever – April 2006 [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-06-25 z originálu.
Zdroje
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Machine_Head_(album)&oldid=7736985“