Preskočiť na obsah

Boeing KC-135 Stratotanker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Boeing KC-135 Stratotanker

KC-135R dopĺňa palivo F-15 Eagle
TypTankovacie a Transportné lietadlo
VýrobcaBoeing
Prvý let31. august 1956
ZavedenýJún 1957
VyradenýKC-135E: 2009
CharakterV aktívnej službe
Hlavný používateľUnited States Air Force
Armée de l’Air
Angkatan Udara Republik Singapura
Türk Hava Kuvvetleri
Výroba1954 – 1965
Vyrobených803
Cena za kus39,6 miliónov dolárov
VariantyBoeing NC-135

Boeing KC-135 Stratotanker je vojenské lietadlo určené pre dopĺňanie paliva iných lietadiel vo vzduchu. Okrem dopĺňania paliva môže slúžiť aj na prepravu cestujúcich a nákladu. Bolo, rovnako ako jeho civilná dopravná verzia Boeing 707, vyvinutý z prototypu Boeing 367-80. KC-135 bol prvým tankovacím lietadlom s prúdovým pohonom v USAF. Toto lietadlo nahradilo staršie lietadlá Boeing KC-97 Stratotanker. Lietadlo bolo počas svojej služby často modernizované, vrátane celkovej výmeny všetkých motorov. KC-135 bol pôvodne určený na dopĺňanie paliva počas letu strategických bombardérov, ale bol intenzívne používaný aj vo Vietnamskej vojne a neskorších konfliktov, ako bola napríklad operácia Púštna búrka, aby predĺžil dolet a výdrž vo vzduchu stíhacím lietadlám a bombardérom amerického letectva, námorníctva a námornej pechoty. Dá sa povedať, že vo všetkých konfliktoch od 60. rokov hral kľúčovú úlohu v podpore amerických vojenských lietadiel.

Pretože lietadlo slúži v rámci USAF od roku 1957, je jedným zo šiestich typov lietadiel s pevnými krídlami, ktoré slúži u pôvodného prevádzkovateľa (USAF) viac ako 50 rokov. Lietadlá KC-135 boli časom doplnené väčšími lietadlami KC-10 Extender. Napriek zvyšujúcim sa nákladom na údržbu niektoré štúdie naznačujú, že mnoho lietadiel bude lietať až do roku 2043.

Vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Historické pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]
Lietadlo KC-135A dopĺňa palivo lietadlám F-105D počas Vietnamskej vojny.

Spojené štáty založili v marci 1946 veliteľstvo Strategic Air Command, ktoré dostalo za úlohu zasiahnuť leteckým úderom akýkoľvek cieľ na svete. K tomu malo k dispozícii bombardéry B-29 a od roku 1950 aj bombardéry B-50. Tieto bombardéry však nemali dostatočný dolet, a preto museli byť umiestnené na základniach ďaleko od územia Spojených štátov. Riešením bolo zavedenie nových typov bombardérov a ďalšie rozvíjanie technológií tankovania paliva počas letu.

Po zavedení prvých prúdových bombardérov (napr. B-47) bolo jasné, že tankovacie lietadlá poháňané vrtuľovými motormi sú pre túto ulohu nedostatočné. Očakávané zavedenie lietadiel B-52 ešte urýchlilo tlak na rýchle zavedenie tankovacích lietadiel s prúdovým pohonom.

Podobne ako jeho „súrodenec“, komerčné dopravné lietadlo Boeing 707, bolo lietadlo KC-135 odvodené od prototypu transportného lietadla Boeing 367-80, ktorý bol zvyčajne nazývané "Dash-80". Lietadlo KC-135 je tomuto lietadlu podobné, má však užší trup a je kratšie ako lietadlo Boeing 707. Boeing, ktorý vyvíjal lietadlo na vlastné náklady, dal vyvíjanému tankovaciemu lietadlu KC-135 pôvodné firemné označenie Model 717.[1]

Rozhodnutie USAF

[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 1953 bolo rozhodnuté o nákupe 200 tankovacích lietadiel v nasledujúcich rokoch. V roku 1954 vyhlásilo veliteľstvo SAC USAF súťaž na dodanie tankovacieho lietadla s prúdovým pohonom. Oslovené boli spoločnosti Boeing, Consolidated Vultee Aircraft Corporation, Douglas, Fairchild, Lockheed a Martin. Tankovacia verzia plánovaného dopravného lietadla Lockheed L-193 s motormi namontovanými na chvoste bola vyhlásená za víťaza v roku 1955.[2] Napriek tomu však lietadlo navrhnuté spoločnosťou Boeing už lietadlo, mohlo byť lietadlo KC-135 dodané o dva roky skôr ako víťazný stroj spoločnosti Lockheed. Preto USAF objednalo 250 lietadiel KC-135 do tej doby, keď budú vyrobené stroje spoločnosti Lockheed. Nakoniec bola objednávka u spoločnosti Lockheed zrušená, pretože letectvo nechcelo prevádzkovať dva rôzne typy tankovacích lietadiel. Lockheed nikdy nevyrobil svoje prúdové dopravné lietadlo, kým Boeing sa so svojou rodinou lietadiel radu 707 stal dominantným hráčom na trhu dopravných lietadiel.[3][4]

V roku 1954 americké letectvo objednalo prvých 29 lietadiel z celkovej flotily 732 lietadiel KC-135A. Posledné lietadlá KC-135 boli dodané v roku 1965.

USAF KC-135R – pohľad na obsluhu tankovacieho zariadenia

Predstavenie lietadla a prvý let

[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo bolo formálne predstavené a pokrstené v závode spoločnosti Boeing v meste Renton dňa 18. júla 1956. Potom nasledovali pozemné testy lietadla. Lietadlo prvýkrát vzlietlo dňa 31. augusta 1956, pričom prvý let trval 1 hodinu a 19 minút. USAF prevzalo lietadlo dňa 24. januára 1957. Lietadlo bolo potom testované letectvom na Edwards Air Force Base.

Testy a letové skúšky

[upraviť | upraviť zdroj]

Potom ako v rokoch 1953 a 1954 havarovalo niekoľko linkových dopravných lietadiel Comet vplyvom únavy materiálu, požadovalo USAF pri lietadle K-135 špeciálne hydrostatické skúšky trupu lietadla. Americké letectvo si zvolilo ôsmy vyrobený trup lietadla, ktorý bol umiestnený do nádrže s 1,6 milióna litrami vody. Zvyšovaním a znižovaním tlaku bolo simulované namáhanie trupu počas letu. Jeden skúšobný cyklus predstavoval šesť letových hodín. Po 12 155 cykloch (čo zodpovedá 72 930 letovým hodinám) sa objavili prvé trhliny na plášti lietadla. Výsledkom boli úpravy v konštrukcii, upravené boli aj už vyrobené lietadlá.

Letové skúšky v rokoch 1957 a 1958 preukázali výrazný výkonnostný posun oproti lietadlám KC-97. Výška pre dopĺňanie paliva vzrástla z pôvodných 5 500 m na 10 700 m, čo bolo oveľa výhodnejšie pre strategické bombardéry. Maximálny dostup bol 12 000 m a stúpavosť 671 m/min. Nové lietadlo mohlo niesť takmer 100 000 litrov paliva, čo bolo takmer dvakrát viac ako KC-97F (56 700 l), rýchlosť tankovania bola 3 400 l/min.

Počas skúšky boli odhalené niektoré nedostatky, ktorých riešenie často vyžadovalo veľa času. Najväčším nedostatkom lietadla však bol nedostatočný výkon motorov. V závislosti na poveternostných podmienkach potrebovalo plne naložené lietadlo s pôvodnými motormi J57-P-43W so vstrekovaním vody rozjazd s dĺžkou 2 800 až 3 300 metrov. Tak dlhú dráhu však nemala každá letecká základňa. Ďalšie problémy spôsobovalo zlyhanie niektorého z motorov pri štarte. Výsledkom bolo zníženie maximálnej vzletovej hmotnosti.Vyriešenie tohto problému priniesla až celková remotorizácia lietadiel.

Úpravy lietadla

[upraviť | upraviť zdroj]
Obrázok z doby Studenej vojny – lietadlo B-52D tankuje palivo z lietadla KC-135A

Variant KC-135Q bol upravený na prepravu paliva JP-7, ktoré potrebovali lietadlá Lockheed SR-71 Blackbird, oddelene od ostatného paliva potrebného pre vlastný let lietadla KC-135 (nádrže v trupe obsahovali palivo JP-7 a nádrže v krídlach palivo JP-4 alebo JP-8). Keď lietadlá KC-135Q obdržali nové motory CFM56, boli preznačené na na KC-135T. Medzi lietadlami KC-135R a KC-135T je iba málo viditeľný rozdiel. KC-135T má okienko v spodnej časti chvostových plôch, kde je umiestnený diaľkovo ovládaný vyhľadávací reflektor. Má takisto dve miesta pre plnenie palivom na zemi, takže pozemný personál môže oddelene plniť nádrže v trupe lietadla a v krídlach.

Osem lietadiel KC-135R je vybavených zariadením, ktoré im umožňuje prijímať palivo počas letu, tieto lietadlá sú obvykle označované ako KC-135R(RT). Všetkým osem lietadiel bolo pridelených k 22nd Air Refueling Wing (22. krídlo leteckého tankovania) na leteckej základni McConnell v Kansase.[5] Tieto lietadlá sú používané pre rozšírenie pôsobnosti stroja a pre zvláštne operácie. Sú osadzované vysokokvalifikovanými posádkami, ktoré sú schopné počas letu prijímať palivo. Pokiaľ toto nie je potrebné, lietadlo môže byť používané ako bežné lietadlo KC-135R.

V záujme rozšírenia schopností a zvýšenia spoľahlivosti prešlo lietadlo KC-135 niekoľkými vylepšeniami. Medzi tieto vylepšenia patril program Pacer-CRAG (CRAG znamená Kompas, radar a GPS), ktorým v rokoch 1999 až 2002 prešli všetky lietadlá, a ktorý viedol k vyradeniu pozície navigátora z posádky. Program vyvinula spoločnosť Rockwell Collins v štáte Iowa[6] a úpravy boli vykonávané spoločnosťou BAE Systems na letisku Mojave v Kalifornii.[7]

Remotorizácia lietadla

[upraviť | upraviť zdroj]
Lietadlo B-2 Spirit blízko tankovacieho rahna lietadla KC-135.

Všetky lietadlá KC-135 boli pôvodne vybavené prúdovými motormi Pratt & Whitney J57-P-59W s bežným ťahom 44 kN a zvýšeným ťahom 58 kN. Zvýšený ťah bol dosiahnutý vstrekovaním vody pri štarte lietadla. Počas dva a pol minúty bolo do motorov vstreknuté 670 galónov (asi 2 500 l) vody. Táto voda umožňovala aktivovanie druhej sady trysiek vstrekujúcich palivo, a tým aj zvýšenie výkonu motora bez rizika roztavenia lopatiek turbíny. Voda sa pri prechode motorom zmenila na paru, ktorá vychádzala z motora s ostatnými plynmi a tým ďalej zvyšovala výkon motora. Motor mal pri tomto použití o niečo vyššiu teplotu a aj hlučnosť.

V 80. rokoch bolo v rámci prvého programu výmeny motorov remotorizovaných 157 lietadiel Air Force Reserve Command a Air National Guard turboventilátorovými motormi Pratt & Whitney TF-33-PW-102 pochádzajúcimi z civilných lietadiel Boeing 707, ktoré boli vyradené na konci 70. a na začiatku 80. rokov. Takto upravené lietadlá boli označené ako KC-135E a mali o 14% menšiu spotrebu paliva ako verzia KC-135A a mohli použiť k natankovaniu pri dlhých letoch o 20% viac paliva ako pôvodný typ (Rozdiel je v tom, že pôvodný typ A mal prázdnu hmotnosť 47 000 kg, kým model E mal hmotnosť 52 000 kg. Ale maximálna vzletová hmotnosť sa nezvýšila. Preto mohol model E niesť len 86 000 kg paliva, kým pôvodný model A mohol niesť 91 000 kg paliva.) Ako jediné boli lietadlá KC-135E vybavené reverznými prepínačmi ťahu pre brzdenie pri zrušení štartu a pre skrátenie dĺžky pri. Flotila lietadiel KC-135E bola buď rekonštruovaná na variant R alebo umiestnená do dlhodobého skladovania. Posledné lietadlo KC-135E, označené číslom 56-3630 bolo dodané k dlhodobému skladovaniu k AMARG na základňu Davis-Monthan v septembri 2009.[8]

Druhým programom výmeny motorov bola remotorizácia 500 lietadiel novými motormi CFM International CFM56 (vojenské označenie: F108), ktoré vyrábajú spoločnosti General Electric a Snecma. Turboventilátorové motory CFM-56 majú ťah 100 kN, čo je takmer o 100% viac ako pôvodné motory J57 pri maximálnom výkone. Takto remotorizované stroje, označené buď ako KC-135R alebo ako KC-135T, môžu použiť na tankovanie o 50% viac paliva (na dlhých trasách), majú o 25 % menšiu spotrebu paliva a vydávajú podstatne nižší hluk (hluk pri štarte bol znížený zo 126 na 99 decibelov).

Operačný dolet lietadla KC-135R je o 60% väčší ako u lietadla KC-135E s porovnateľným množstvom paliva na tankovanie, čo značne rozširuje jeho operačné schopnosti.[9]

V súčasnej dobe sa už neuvažuje o modernizácii zvyšných lietadiel KC-135E na lietadlá KC-135R. Modernizácia by stála asi 3 miliardy dolárov, teda 24 miliónov dolárov na lietadlo.[9] Podľa údajov letectva boli celkové náklady na prevádzku týchto lietadiel v roku 2001 2,2 miliardy dolárov. Prevádzka staršieho variantu E vychádza priemerne na 4,6 milióna dolárov na lietadlo, kým prevádzka lietadla variantu R vychádza priemerne na 3,7 milióna dolárov na lietadlo. Tieto náklady zahŕňajú personálne výdaje, palivo, údržbu, úpravy a náhradné diely.[10]

Viacbodový systém tankovania (Multi-Point Refueling System program)

[upraviť | upraviť zdroj]
Lietadlo KC-135R dopĺňa palivo pomocou viacbodového tankovacieho zariadenia britským lietadlám Tornado počas operácií v Iraku.

V rámci tohto programu boli pod krídla pridané podvesné kontajnery s hadicovým tankovacím zariadením. Tieto zariadenia umožňujú tankovať lietadlá US Navy, USMC a väčšinu spojeneckých lietadiel v rámci NATO, pričom je zachovaný tankovací nadstavec pod chvostom lietadla pre tankovanie lietadiel USAF. Ako podvesné tankovacie zariadenia sú použité kontajnery "Flight Refueling Limited (FRL) MK.32B". Tieto zariadenia umožňujú tankovať dve lietadlá súčasne, čím sa zvyšuje efektivita použitia v porovnaní s tankovaním jedného lietadla pomocou sklopného nadstavca.[11]

Výskum a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem svojej hlavnej úlohy tankovacieho lietadla sa lietadlo KC-135, označené ako NKC-135, zúčastnilo niekoľkých výskumných projektov NASA v Dryden Flight Research Center na základni Edwards Air Force Base v Kalifornii. Jeden z týchto výskumov prebiehal v rokoch 1979 a 1980, kde boli testované malé zvislé krídla inštalované na koncoch krídel. Výskum dokázal, že tieto krídla znižujú odpor vzduchu a tým zvyšujú dolet lietadla pri cestovnej rýchlosti až o 7 percent.[12][13] Tieto krídla sú teraz bežne používané u moderných typov komerčných aj vojenských dopravných lietadiel a u malých obchodných dopravných lietadiel.

NASA tiež prevádzkovala niekoľko lietadiel KC-135 (bez tankovacieho zariadenia) ako lietadlá pre simulovanie beztiažového stavu. Najdlhšie takto slúžilo (1973 – 1995) lietadlo KC-135A, so sériovým číslom 59-1481 nazvané Weightless Wonder IV a registrované pod číslom N930NA.[14]

Elektronický boj

[upraviť | upraviť zdroj]

Určitý počet lietadiel KC-135A a KC-135B bol modifikovaný na lietadlá označené EC-135, RC-135 a OC-135, ktoré sú používané v rôznych roliach pre vedenie elektronického prieskumu a boje.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Trup lietadla

[upraviť | upraviť zdroj]
Prístrojový panel lietadla KC-135R, ktorý bol upravený v rámci programu Pacer-CRAG
Lietadlo USAF KC-135R Stratotanker patriaci ku krídlu 100th Air Refueling Wing USAF v Európe na základni RAF Mildenhall, Veľká Británia.

Drak lietadla je charakteristický skosenými krídlami pod uhlom 35 stupňov, ktoré nesú štyri motorové gondoly, horizontálnym stabilizátorom namontovaným priamo na trup hneď pri spodnej časti zvislej chvostovej plochy s pozitívnym uhlom vzopnutia a vysokofrekvenčnou rádiovou anténou, ktorá trčí smerom dopredu z hornej časti zvislej chvostovej plochy. Týmito základnými znakmi sa lietadlo podobá civilným dopravným lietadlám Boeing 707 a 720, hoci v skutočnosti ide o rozdielne lietadlá.

Palivo z takmer všetkých vnútorných nádrží môže byť tankované cez tankovacie rameno v zadnej časti lietadla do tankovaného lietadla. Toto rameno je obsluhované a sledované operátorom, ktorý sedí v chvostovej časti lietadla.

Trup lietadla bez okien je kompletne pretlakový. Vnútro trupu je rozdelené na kokpit, hlavnú palubu, nákladný priestor a spodnú palubu, kde je umiestnené tankovacie zariadenie, miesto pre operátora tankovacieho zariadenia, podvozkové šachty a nádrže.

Nákladný priestor má rozmery 24,7 x 3,28 x 2,11 m, čo umožňuje prepravu šiestich štandardných paliet s materiálom. V závislosti na množstve prepravovaného paliva je možné na tejto palube prepravovať až 37 600 kg nákladu.

KC-135A mal na hlavnej palube 80 miest pre cestujúcich, v prípade potreby mohol byť počet miest zvýšený na 160 miest. Verzia KC-135R má 37 miest na prepravu cestujúcich. Lietadlo môže byť upravené aj na prepravu chorých a zranených. V tom prípade umožňuje prepravu 44 pacientov na nosidlách.

Krídla sú vyrobené prevažne z hliníka. Podvozok je klasický trojbodový s predným podvozkom. Predný podvozok má dve kolesá a dva hlavné podvozky majú každý po štyroch kolesách.

Pohonné jednotky

[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo je poháňané štyrmi turboventilátorovými motormi[15], ktoré sú umiestnené v motorových gondolách pod krídlami. Na lietadle boli postupne použité motory J57, TF-33 a CFM56 (F108). Motory J57 boli vyvíjané koncom 40. rokov. Tieto motory mali malý výkon a preto bolo k zvýšeniu výkonu používané vstrekovanie vody do motorov. Nádrž na demineralizovanú vodu mala kapacitu 2536 litrov, čo stačilo na vstrekovanie vody počas dvoch minút. Tento systém zvýšenia výkonu bol však drahý a poruchový. Problémy boli hlavne pri teplotách pod bodom mrazu.

Zavedením turboventilátorových motorov TF-33 z vyradených civilných strojov Boeing 707 prinieslo zvýšenie výkonu motorov až o 30% a zrušenie systému pre vstrekovanie vody. Lietadlá s týmito motormi mali ako jediné lietadlá z radu spätný ťah.

Nakoniec boli lietadlá vybavené turboventilátorovými motormi s veľkým odtokovým pomerom CFM56 (vojenské označenie F108). Tieto motory sú opäť omnoho silnejšie ako motory TF-33 a navyše spĺňajú moderné požiadavky na hluk a exhaláciu výfukových plynov.

Tankovací systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Stratotanker má celkovo 10 nádrží na palivo. Po troch v každom krídle (8 660 l, 7 825 l a 1 650 l v rezervnej nádrži), jedna na dolnej palube medzi krídlami (27 670 l), po jednej na dolnej palube pred krídlami (21 980 l) a za krídlami (24 285 l), a posledná vzadu na letovej palube (8 265 l).

Tankovacie „rahno“ je umiestnené pod chvostom lietadla. Toto rameno obsluhuje operátor, ktorý zo svojho miesta môže kontrolovať polohu ramena a jeho pripojenie k tankovanému lietadlu. Toto rameno sa skladá z dvoch trubíc teleskopicky zasunutých do seba. Jeho celková dĺžka sa pohybuje od 8,5 do 14,3 metrov. Vnútorný priemer tankovacieho potrubia je asi 10 cm. V typickej pracovnej polohe je rameno sklopené nadol pod uhlom 30 stupňov s dĺžkou 12,2 m. Rameno umožňuje odklon o 30 stupňov na obidve strany a zväčšenie uhlu sklopenia až na 50 stupňov. Pilot tankovaného lietadla je navádzaný opticky, aby držal lietadlo v správnej pozícii. Pre malé lietadlá sa prenosová rýchlosť paliva pohybuje od 570 do 1 700 l za minútu. Prenosová rýchlosť paliva pri veľkých lietadlách môže dosiahnuť až 3 400 l/min.

Niektoré lietadlá boli po čase vybavené aj hadicovými tankovacími zariadeniami v kontajneroch pod krídlami. Hadice majú dĺžku 24 metrov, pričom prenosová rýchlosť paliva je 1 500 l/min. Čerpadlá v kontajneroch sú poháňané malými vrtuľkami v prednej časti kontajnerov. Z týchto tankovacích zariadení môžu byť tankované lietadlá US Navy, USMC a spojencov NATO.

História operačného nasadenia

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad z lietadla F-15 krátko po doplnení paliva z KC-135R.

Lietadlá KC-135 boli pôvodne zakúpené za účelom podpory strategických bombardérov, ktoré podliehali Strategic Air Command, ale koncom 60. rokov vo Vietnamskej vojne lietadlá naplno preukázali svoju všestrannosť. Lietadlo tankovalo vo vzduchu stíhacie bombardéry F-105 a F-4, rovnako tak aj bombardéry B-52. Všetkým týmto lietadlám zvýšil dolet, takže mohli bombardovať vzdialenejšie ciele, aké mohli bežne dosiahnuť. Americkým stíhačkám umožnil tráviť celé hodiny na fronte namiesto niekoľkých minút, ktoré by im umožnilo vlastné palivo. Posádky tiež pomáhali poškodeným lietadlám doletieť až na miesto pristátia tým, že ich po celú dobu letu k základni tankovali palivom. Lietadlá KC-135 pokračovali v taktickej podpore letectva aj v neskorších konfliktoch, ako bola napríklad operácia Púštna búrka.

Strategic Air Command malo v službe lietadlá KC-135 Stratotanker u pravidelných jednotiek od roku 1957 do roku 1992 spolu s lietadlami prevádzkovanými v rámci Air National Guard a Air Force Reserve od roku 1975 do roku 1992.

Počas veľkej reorganizácie USAF, ktorá nakoniec vyústila do deaktivácie Strategic Air Command v roku 1992, bola väčšina lietadiel KC-135 pridelená k novo vytvorenému Air Mobility Command (AMC). Kým AMC zaisťuje väčšinu tankovacích misií, malý počet lietadiel KC-135 bol pridelený priamo pod velenie United States Air Forces in Europe (USAFE), Pacific Air Forces (PACAF) a Air Education and Training Command (AETC). Všetky lietadlá patriace Air Force Reserve Command (AFRC) a väčšina lietadiel Air National Guard (ANG) sú operačne podriadené AMC. Iba lietadlá Alaska Air National Guard a Hawaii Air National Guard sú operačne podriadené PACAF.

Air Mobility Command (AMC) má pod velením viac ako 481 Stratotankerov, přičom 292 z nich spadá pod Air Force Reserve Command (AFRC) a Air National Guard (ANG). Tieto lietadlá podporujú od apríla 2008 misie AMC.[16]

Lietadlá KC-135 patria spolu s lietadlami Tupolev Tu-95, C-130 Hercules, B-52 Stratofortress, English Electric Canberra a Lockheed U-2 k lietadlám, ktoré slúžia viac ako 50 rokov u svojho pôvodného užívateľa.

Nahradenie lietadiel KC-135

[upraviť | upraviť zdroj]
Šesť lietadiel KC-135 Stratotanker vo formácii.

V roku 2006 nalietalo každé lietadlo KC-135E priemerne 350 hodín a každé lietadlo KC-135R priemerne 710 hodín ročne. Lietadlá flotily KC-135 nalietajú v súčasnej dobe dvojnásobný počet hodín ako bolo plánované, tak aby boli uspokojené všetky požiadavky. To samozrejme vedie k vyšším nákladom na udržanie lietadla v prevádzke.[17]

Lietadlá KC-135R za súmraku pripravené vzlietnuť ako podpora akcií nad Afganistanom v roku 2006.

V rámci projektov amerického letectva, ktoré viedli k variantom lietadla E a R, bola určená životnosť lietadla na 36 000, resp. 39 000, letových hodín. Podľa USAF iba niekoľko lietadiel KC-135 dosiahne tento počet hodín pred rokom 2040, ale v tej dobe budú niektoré lietadlá už 80 rokov staré. USAF odhaduje, že terajšia flotila lietadiel má nalietaných od 12 000 do 14 000 hodín. Lietadlá sú teda asi v jednej tretine svojej životnosti.[9] Ale náklady na ich údržbu sa neustále zvyšujú. Problémom začína byť aj korózia draku lietadla.

Medzi rokmi 1993 a 2003 sa cena bežnej údržby jedného lietadla zdvojnásobila a cena generálnej opravy sa strojnásobila. V roku 1996 mala cenu jedna letová hodina lietadla KC-135 8400 amerických dolárov, kým v roku 2002 mala cenu 11 000 amerických dolárov. Odhady USAF do roku 2017 očakávajú ďalší výrazný vzostup nákladov. Napríklad, operácia a podpora lietadiel KC-135 sa zvýši z 2,2 miliardy v roku 2003 na 5,1 miliardy amerických dolárov (v hodnote dolára v roku 2003) v roku 2017, čo znamená nárast o 130%.[18] V marci 2009 americké letectvo oznámilo, že aby bolo možné prevádzkovať tieto lietadlá po roku 2018, bude nutná rekonštrukcia plášťov lietadiel.[19]

USAF preto rozhodlo o nahradení flotily lietadiel KC-135. Ale flotila týchto lietadiel je neobyčajne veľká, a preto bude nahradzovaná postupne. So začiatku mala byť prvá skupina lietadiel KC-767, tankovacia verzia lietadla Boeing 767, prenajatá od spoločnosti Boeing. V roku 2003 bolo toto rozhodnutie zmenené a USAF objednalo 80 lietadiel KC-767 a ďalších 20 malo byť prenajatých.[20] V decembri 2003 Pentagón projekt KC-767 zmrazil a v januári 2006 bol definitívne zrušený. Zrušenie nasledovalo po verejnom odhalení korupčného konania pri uzatváraní zmluvy a rovnako tak aj rozdielne názory na prenájom lietadiel namiesto ich zakúpenia. Následne minister obrany USA Donald Rumsfeld uviedol, že nedodanie lietadiel KC-767 v každom prípade neohrozí operačné schopnosti amerického letectva, ktoré budú naďalej dosahované vylepšovaním flotily lietadiel KC-135 a KC-10.

V januári 2007 USAF oficiálne zahájilo program KC-X vypísaním požiadaviek na nové tankovacie lietadlo. Program KC-X bol prvou fázou programu nahradenia flotily lietadiel KC-135. Americké ministerstvo obrany vyhlásilo víťazom tendra spoločný projekt spoločností EADS a Northrop Grumman odvodený od lietadla Airbus A330 MRTT označovaný ako KC-30 (lietadlo dostalo označenie Northrop Grumman KC-45) pred lietadlom Boeing KC-767.[21] 18. júna 2008 poslal Boeing oficiálny protest proti výberu lietadla spoločnosti Northrop Grumman a EADS.[22] V roku 2010 USAF obnovilo súťaž KC-X spolu s upresnenými požiadavkami na lietadlo.[23] Po vyhodnotení ponúk vo februári 2011 bolo lietadlo Boeing KC-767 vybrané ako víťazný stroj, ktorý nahradí lietadlá KC-135.[24]

Nehody

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas služby postihlo lietadlá množstvo menších, ale aj závažných nehôd, ktoré si vyžiadali takmer 400 ľudských životov.[25] Nasleduje zoznam najvážnejších z nich:

  • 27. jún 1958 – Pri pokuse o svetový rekord sa blízko leteckej základne Westover v štáte Massachusetts zrútilo ietadlo KC-135A č. 56-3599, keď posádka pri stúpaní nezatiahla vztlakové klapky. Zahynulo všetkých 15 osôb na palube.[26]
  • 10. september 1962 – KC-135, ktorý letel z leteckej základne Ellsworth na leteckú základňu Fairchild havaroval v horách 32 km severovýchodne od Spokane v štáte Washington. Lietadlo havarovalo v hmle počas priblíženia k leteckej základni. Počas havárie zahynulo všetkých 44 osôb na palube – členovia posádky a cestujúci.[27]
  • 16. január 1965 – KC-135A-BN Stratotanker, 57-1442, c/n 17513, havaroval po zlyhaní motora krátko po štarte zo základne McConnell v štáte Kansas. Palivom naložené lietadlo havarovalo v uliciach mesta a spôsobilo obrovský požiar. 30 ľudí zahynulo, 23 na zemi a 7 členov posádky.[28]
  • 17. január 1966 – Lietadlo B-52G sa počas tankovania dostal do kolízie s lietadlom KC-135, čo viedlo k úplnému zničeniu tankovacieho lietadla (všetci 4 členovia posádky zahynuli). V bombardéri zahynuli tri zo siedmich členov posádky. Bombardér niesol štyri vodíkové bomby. Poškodenie dvoch z nich viedlo k rádioaktívnemu zamoreniu územia blízko Palomares v Španielsku.[29][30][31]
  • 18. máj 1966 – Lietadlo č. 57-1444 pri štarte z leteckej základne Kadena sa zrútilo krátko po štarte vplyvom nedostatočnej vzletovej rýchlosti. Pri nehode zahynulo všetkých 13 osôb na palube a jedna osoba na zemi.[32]
  • 17. január 1968 – Lietadlo č. 58-0026 pri štarte v snehovej búrke havarovalo blízko leteckej základne Minot v Severnej Dakote. Všetkých 13 osôb na palube zahynulo.[33]
  • 24. september 1968 – Posádka lietadla č. 55-3133 letiaceho z Guamu do Honolulu sa rozhodla pristáť na letisku na Ostrove Wake v Mikronézii pre problémy s motorom. Počas záverečného priblíženia došlo ku kontaktu lietadla s hladinou vody a následnej havárie lietadla. Zahynulo 11 z 52 cestujúcich na palube. Všetci 4 členovia posádky nehodu prežili.[34]
  • 26. september 1976 – Lietadlo č. 61-0296 havarovalo v členitom močaristom teréne 20 km juhozápadne od mesta Alpena v štáte Michigan. Všetkých 20 osôb na palube zahynulo. Možným dôvodom havárie bola dekompresia kabíny lietadla.[35]
  • 19. marec 1982 – Lietadlo č. 58-0031 vybuchlo počas letu v blízkosti Greenwood v štáte Illinois. Pravdepodobnou príčinou bolo prehriatie zadreného palivového čerpadla a následná explózia paliva.[36]
  • 31. január 1989 – Lietadlo č. 63-7990, ktoré letelo na Havajské ostrovy, havaroval krátko po štarte zo základne Dyess v štáte Texas. Všetkých 19 osôb na palube zahynulo.[37]

Varianty

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie informácie o rodine lietadiel C-135 obsahuje článok Boeing C-135 Stratolifter.

Povrchová úprava lietadiel KC-135 v aktívne službe

KC-135A

Pôvodný výrobný variant lietadla poháňaný štyrmi motormi Pratt & Whitney J57. Bolo postavených 732 strojov v rokoch 1956 – 1964.

NKC-135A

Lietadlo KC-135A určené na skúšky.

KC-135B

17 lietadiel, ktoré boli vybavené turboventilátorovými motormi, ktoré slúžia ako vzdušné veliteľstvo. Lietadlá si zachovali možnosť tankovať počas letu a boli preznačené na EC-135C.[40]

KC-135D

Všetky štyri lietadlá RC-135A boli čiastočne upravené do konfiguráciee KC-135A v roku 1979.[41][42] Dostali však vlastné označenie, pretože mali oproti verzii KC-135A viac ako 70 technických rozdielov.[43] Medzi tieto odlišnosti patril napr. druhý záložný elektrický pohon klapiek a druhá klimatizácia, ktorá na pôvodných lietadlách RC-135A bola používaná na chladenie fotografických mapovacích systémov.[44] Neskôr pri vybavení lietadla motormi Pratt & Whitney TF-33 a úprave kokpitu, boli lietadlá upravené do štandardu KC-135E (v roku 1990).[42][45]

KC-135E

Lietadlá Air National Guard a Air Force Reserve, ktoré boli vybavené motormi Pratt & Whitney TF-33-PW-102 z vyradených dopravných lietadiel Boeing 707 (prestavaných 161 lietadiel). Tieto lietadlá už boli vyradené a sú umiestnené na leteckej základni Davis-Monthan pre dlhodobé uskladnenie. V službe ich nahradil variant R.[46]

NKC-135E

Lietadlo KC-135E určený pre skúšky.

KC-135Q

Lietadlá KC-135A, ktoré boli upravené pre nosenie paliva typu JP-7 pre lietadlá SR-71 Blackbird. Bolo upravených celkovo 56 lietadiel,[40] väčšina z nich bola neskôr upravená na typ KC-135T.

KC-135R

Lietadlá KC-135A remotorizované motormi typu CFM56.

KC-135R(RT)

8 lietadiel KC-135R Stratotanker, ktoré sú upravené aj pre prijímanie paliva počas letu.

KC-135T

Lietadlá KC-135Q vybavené novými motormi CFM-56. Celkovo upravených 54 lietadiel.

C-135F

12 lietadiel, ktoré boli vyrobené pre Francúzsko.

Špecifikácie (KC-135R)

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje pochádzajú z oficiálnych stránok USAF.[16]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Cestovná rýchlosť: 853 km/h vo výške 9 144 m
  • Maximálna rýchlosť: 933 km/h
  • Dolet: 2 419 km so 68 039 kg prepravovaného paliva
  • Dostup: 15 240 m
  • Stúpavosť: 24,8 m/s (1 490 m/min)

Užívatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
Lietadlo KC-135R patriace ku krídlu 916th Air Refueling Wing leteckých záloh (AFRC) pripravené na štart

Chile Čile

Francúzsko Francúzsko

Singapur Singapur

Turecko Turecko

USA USA

Poznámka: Niektoré zdroje uvádzajú, že Taliansko používa niekoľko lietadiel KC-135,[49] avšak v skutočnosti ide o lietadlá Boeing 707-300 upravené ako tankovacie lietadlá.[50]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ "Historical Perspective, Start of a PROUD MISSION", Boeing Frontiers, Júl 2006.
  2. ↑ The Jetmakers - The Heartbreak Market: Airliners
  3. ↑ "Boeing KC-135 Stratotanker -- More than just a Tanker" Robert S.Hopkins III
  4. ↑ Air Enthusiast 126 & Secret Projects - Postwar Secret Projects - "re Lockheed Jet Tanker" by Archibald.
  5. ↑ Hopkins, str. 71 – 72.
  6. ↑ Boeing KC-135 - Rockwell Collins Pacer CRAG Avionics Upgrade (United States) - Jane's Aircraft Upgrades
  7. ↑ "BAE SYSTEMS delivers final Pacer CRAG KC-135", Aerotech News and Review, 2002-09-20
  8. ↑ Beckham, Staff Sgt. Tim. "Final KC-135E retires at Davis-Monthan". AF news, 25. september 2009.
  9. ↑ a b c KC-135E, Globalsecurity.org
  10. ↑ Oficiálna správa GAO vo formáte PDF (anglicky)
  11. ↑ KC-135R Stratotanker Globalsecurity.org
  12. ↑ KC-135 Aircraft Photo Gallery Contact Sheet Archivované 2011-06-08 na Wayback Machine nasa.gov
  13. ↑ C-135 Variants - Part 2, by Jennings Heilig na webe clubhyper.com
  14. ↑ C-135 Variants, Part 6 by Jennings Heilig na webe clubhyper.com
  15. ↑ Boeing: Rodina komerčních letounů řady 707 na webe spoločnosti Boeing
  16. ↑ a b c Stránka s údajmi o lietadle KC-135, USAF, 14.10.2009, citované: 7. apríl 2011.
  17. ↑ Tlačová správa vo formáte PDF na webe globalsecurity.org
  18. ↑ GAO-04-349, MILITARY AIRCRAFT: DOD Needs to Determine Its Aerial Refueling Aircraft Requirements [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2011-06-11 z originálu.
  19. ↑ Thin Skin, Aviation Week & Space Technology, 10 (9. marec 2000), str. 18
  20. ↑ Tanker Twilight Zone. Air Force magazine, Február 2004, Vol. 87, No. 2.
  21. ↑ "Tanker contract award announced". US Air Force, 29. február 2008.
  22. ↑ Gary L. Kepplinger, General Counsel. B-311344; B-311344.3; B-311344.4; B-311344.6; B-311344.7; B-311344.8; B-311344.10; B-311344.11, The Boeing Company, June 18, 2008 [online]. 18. jún 2008, [cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-10-23 z originálu.
  23. ↑ Reed, Jon. "USAF Sets KC-X First Flight, IOC Dates" Archivované 2012-05-29 na Archive.today. Defense News, 25. február 2010.
  24. ↑ RILEY, Charles. Air Force awards Boeing $35 billion contract. CNN, 24. február 2011. Dostupné online.
  25. ↑ Přehled nehod letounu na webe aviation-safety.net
  26. ↑ Správa o nehode 27. jún 1958 na webe aviation-safety.net
  27. ↑ Správa o nehode 10. september 1962 na webe aviation-safety.net
  28. ↑ "1965 KC-135 tanker crash on Piatt St". Archivované 2013-12-14 na Wayback Machine Wichita Eagle, 15. január 2011. Citované: 24. apríl 2011.
  29. ↑ "Spain, U.S. Agree to Radioactivity Cleanup 40 Years After Atomic Accident." Fox News, 8. október 2006. Citované: 24. apríl 2011.
  30. ↑ Yvonne Zanos. US Dropped Four H-Bombs On Spain In 1966 [online]. PG Publishing Co., [cit. 2012-01-08]. Dostupné online.
  31. ↑ Randall C. Maydew. America's Lost H-Bomb: Palomares. [s.l.] : Sunflower Univ Pr. ISBN 978-0897452144.
  32. ↑ Správa o nehode 18. máj 1966 na webe aviation-safety.net
  33. ↑ Správa o nehode 17. január 1968 na webe aviation-safety.net
  34. ↑ – 0 Správa o nehode 24. september1968 na webe aviation-safety.net
  35. ↑ Správa o nehode 26. september 1976 na webe aviation-safety.net
  36. ↑ Správa o nehode 19. marec 1982 na webe aviation-safety.net
  37. ↑ Správa o nehode 31. január 1989 na webe aviation-safety.net
  38. ↑ The New Brunswick Military Heritage Project – Victoria County
  39. ↑ Správa o nehode 13. január 1999 na webe aviation-safety.net
  40. ↑ a b Donald, David. "Boeing Model 717 (C/KC-135 Stratoliner/Stratotanker." The Complete Encyclopedia of World Aircraft. Barnes & Noble Books, 1997. ISBN 0-7607-0592-5.
  41. ↑ DoD 4120.14L, Model Designation of Military Aerospace Vehicles, 12. máj 2004
  42. ↑ a b Hopkins, str.144
  43. ↑ Pither, str.73
  44. ↑ Hopkins, str. 142 – 144.
  45. ↑ Pither, str. 73.
  46. ↑ Baker, MSgt Burke. "48-year-old KC-135 retires", Air Force news, 22. máj 2008.
  47. ↑ Llegó el 1er KC-135E para la FACh – ModoCharlie (Španielsky)
  48. ↑ Boeing: Boeing Delivers First KC-135R to Singapore Air Force 10.9.1999
  49. ↑ "Boeing wins Italian bid military 767s", Italy operates 4 KC-135s, SeattlePi.com, 2001-07-10
  50. ↑ Airframe tracking information from Airlinerlist.com

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tony Pither, The Boeing 707 720 and C-135, Air-Britain (Historians) Ltd, England, 1998, ISBN 0-85130-236-X.
  • HOPKINS, III, Robert S.. Boeing KC-135 Stratotanker: More Than Just a Tanker. Leicester, Anglicko : Midland Publishing Limited, 1997. ISBN 1 85780 069 9.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Podobné lietadlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Boeing KC-135 Stratotanker na anglickej Wikipédii a Boeing KC-135 na nemeckej Wikipédii.

Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Boeing_KC-135_Stratotanker&oldid=7692378“