Sojuz 18a

Sojuz 18a

Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz 18a
Nosná raketa:	Sojuz
Volací znak:	Урал (Ural)
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart:	5. apríl 1975 11:04:54 UTC
Pristátie:	5. apríl 1975 11:26:21 UTC, Altajské pohorie
Trvanie:	21 minút, 27 sekúnd
Počet obehov:	0
Cieľ spojenia:	Saľut 4 (plánované)
Hmotnosť:	6 830 kg (kozmická loď pri štarte)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz 17 Sojuz 18
Kozmonautický portál

Sojuz 18a (rus. Союз-18а; označovaný aj Sojuz 18-1) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Kozmickej lodi sa však nepodarilo dosiahnuť obežnú dráhu kvôli vážnym zlyhaniam počas štartu. Posádka pozostávala z dvoch členov - veliteľ Vasilij Lazarev, major vzdušných síl, a Oleg Makarov, palubný inžinier (civil). Misia Sojuz 18 bola považovaná za druhú misiu, ktorá dopraví kozmonautov na vesmírnu stanicu Saľut 4. Obidvaja kozmonauti boli na ich druhej misii; ich prvá spoločná misia bola Sojuz 12 v septembri 1973, ktorej úlohou bolo testovanie nového typu lode Sojuz.

Štart postupoval podľa plánu až do času T+288,6 sekundy vo výške 192 kilometrov, keď sa začal druhý a tretí stupeň rakety oddeľovať. Zo šiestich uzáverov držiace pokope jednotlivé stupne sa uvoľnili iba tri, čo spôsobilo, že motor tretieho stupňa sa zapálil spolu s druhým stupňom pripojeným pod ním. Ťah tretieho stupňa pokazil zostávajúce zámky, uvoľnil druhý stupeň, ale vystavil raketový motor pod neočakávan�� namáhanie, čo spôsobilo odchýlku od štandardnej trajektórie. V čase T+295 sekúnd sa odchýlka stala dosť veľká na to, aby únikový systém (LES - Launch escape system) automaticky oddelil kozmickú loď Sojuz od tretieho stupňa raketového motora a potom oddelil orbitálnu kapsulu lode. Pristávacia kapsula po balistickej krivke začala klesať späť na Zem, pričom kozmonauti boli chvíľami vystavený veľmi veľkému preťaženiu až 20 G. Napriek tomu úspešne pristáli, hoci sa tak stalo v odľahlej oblasti altajských hôr neďaleko hraníc s Čínou, navyše na okraji hlbokého zrázu. Kozmonauti vyviazli takmer bez zranení (mierne zdravotné problémy mal iba Lazarev kvôli veľkému preťaženiu), boli však nútení stráviť chladnú noc v blízkosti pristávacieho modulu, pretože záchranári sa k nim mohli dostať až nasledujúci deň.

• Vasilij Lazarev (2), veliteľ
• Oleg Makarov (2), palubný inžinier

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)