Preskočiť na obsah

Sugambrovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sugambrovia (iné názvy: Sugambri, Sikambri, Sygambri, Sigambri; lat. Sigambri, Sygambri, Sicambri, Sugambri; grécky οἱ Σύγαμβροι - oi Sygambroi) boli západogermánsky kmeň, ktorý pôvodne pochádzal z oblasti dolného Rýna alebo z oblasti medzi riekami Rýn a Lippe, a ktorý bol počas panovania cisára Tiberia v roku 7 pred Kr. úplne alebo sčasti presídlený z ľavého brehu Másy do oblasti kmeňa "Sunuci". Strabón počítal Sugambrov spolu s Kimbrami do tej istej kmeňovej skupiny, ktorá sa usídlila medzi Rýnom a Baltským morom. Sugambrovia boli vraj prvým germánskym kmeňovým zväzom, ktorý mal kráľa.

Známe dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod kmeňa nie je definitívne objasnený. Okolo 55 pred Kr. je o nich zmienka, pretože Sugambrovia prijali u seba Rimanmi podrobené kmene Usipetov (Usipov) a Tenkterov a odmietali ich Rimanom vydať odvolávajúc sa na rýnsku hranicu.

V roku 53 pred Kr. napadli rímsky vojenský tábor pri „Atuatuca“, ktorý bol pod vojenským velením Quinta Tullia Cicera.

V roku 16 pred Kr. Sugambri, Usipeti a Tenkteri pobili Rimanov v Germánii na pravom brehu Rýna, potom uskutočnili nájazd do Galie, aby ju plienili, a porazili rímske vojsko miestodržiteľa Marca Lollia, ktoré ich prenasledovalo, vrátane V. légie (clades Lolliana). Táto porážka bola nesporne ťažkým úderom Augustovej cisárskej prestíži. Germáni sa potom vyhýbali vzájomnej roztržke a uzavreli (zdanlivý) mier.

Legionársky tábor „Vetera“ kontroloval cez ústie rieky Lippe sídliská Sugambrov, Brukterov, Tenkterov a Usipetov na pravom brehu Rýna. Útoky v Galii mali na svedomí práve tieto etniká. Cez údolie rieky Lippe viedlo spojenie tábora „Vetera“ so zátokou Westfälische Bucht.

Sugambrovia pod velením svojho kráľa Maela (alebo Melo) a so spriatelenými Tenktermi a Usipetmi vpadli v roku 12 pred Kr. znova do Galie, keď tam vznikli v dôsledku prvého provinčného cenzu veľké nepokoje. Drusus s povolaným vojskom vytlačil votrelcov späť a začal na druhom brehu Rýna bezprostredne po 1. auguste roku 12 pred Kr. trestnú výpravu. Začiatok pochodu bol z dolnorýnskej oblasti a smeroval najprv do krajiny Usipetov (juhovýchod dnešnej provincie Gelderland), potom proti Sugambrom sídliacim medzi Lippe a Rýnom (ktorých Strabón označil ako príčinu vojny).

Konečné podmanenie Sugambrov dosiahol však Tiberius v roku 7 pred Kr., ktorý časti kmeňa na ľavej strane Rýna presídlil približne do kraja kmeňa "Sunuci". Založili si sídlo v okolí Xantenu, z ktorého vzišla „Colonia Ulpia Traiana“. Deudorixa, synovca bývalého kráľa Maela, v roku 17 po Kr. viedli ako zajatca v Germanicovom triumfe v Ríme.

Meno Sugambrov sa zachovalo v neskoršej kmeňovej tradícii Frankov. Ako „udatný Sugambr“ bol napríklad pri svojom krste označený Chlodovik I. biskupom z Remeša.

Lokalizácia kmeňa

[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje názor, že Sugambrovia boli Tacitom zmieňovaní Gambriviovia, čo bol kmeň, ktorý s spolu s Marsmi, Suébmi a "Vandilii" tvrdil, že pochádza od boha Manna. Plínius Starší zapísal, že tento kmeň sídlil priamo na Rýne, zatiaľčo Strabón ich spolu s Cheruskami a Chattmi lokalizoval na rieke Vesera (Weser). Popri tom existuje názor, že Marsovia sú zhodní so Sugambrami, ktorí sa nezúčastnili presídlenia na ľavý breh Rýna.

Význam pomenovania kmeňa

[upraviť | upraviť zdroj]

Zachovali sa viaceré podoby zápisu mena kmeňa, a to napríklad "Sugambri“, „Sygambri“, „Sigambri“, „Sugambroi“, „Sugumbri“, „Sucambri“ a „Sycambres. Toto sťažuje presný etymologický výklad mena, ale obyčajne sa v slovách Sugambri a Gambrivii vidí spoločný germánsky slovný koreň „*gambra“, ktorý znamená "silný, aktívny, horlivosť". Popri tom existujú aj výklady mena z keltčiny, napr. z koreňa „*cam“. „Su“ je častá keltská predpona s významom "dobrý" alebo „silný”. Spájanie mena Sugambrovia s regiónmi Sauerland, Siegerland alebo riekou Sieg je čisto špekulatívne.

Známi členovia kmeňa

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí Sugambrovia sa menovite spomínajú v správe cisára Augusta a u Strabóna: „Maelo“, kráľ alebo knieža Sugambrov, pod ktorého velením prenikli v roku 12 do Galie, ďalej jeho brat „Baitorix“ a jeho syn „Deudorix“.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Johannes Heinrich: Sugambrer. In: Heinrich Beck, Dieter Geuenich, Heiko Steuer (Hrsg.): Reallexikon der germanischen Altertumskunde. Bd. 30. de Gruyter, Berlin – New York 2005, ISBN 3-11-018385-4.
  • Bruno Krüger (Hrsg.): Die Germanen – Geschichte und Kultur der germanischen Stämme in Mitteleuropa. Ein Handbuch in zwei Bänden. Bd. 1, 4. Auflage, Akademie-Verlag, Berlin 1983 (Veröffentlichungen des Zentralinstituts für Alte Geschichte und Archäologie der Akademie der Wissenschaften der DDR, Bd. 4).
  • Alexander Sitzmann, Friedrich E. Grünzweig, Hermann Reichert (Hrsg.): Die altgermanischen Ethnonyme. Fassbaender, Wien 2008, ISBN 978-3-902575-07-4.
  • Reinhard Wolters: Die Schlacht im Teutoburger Wald. Arminius, Varus und das römische Germanien. Beck, München 2008, ISBN 978-3-406-57674-4.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sugambrer na nemeckej Wikipédii.