Svätá Trojica (Masaccio)
| Svätá Trojica | |
| |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | Masaccio |
| Rok | okolo 1426/1427 |
| Technika | freska |
| Rozmery | 667 × 317 cm |
| Galéria | Bazilika Santa Maria Novella, Florencia |
Svätá Trojica (tal. Santa Trinità) je názov fresky talianskeho renesančného maliara Masaccia. Dielo (jeho celý názov je Svätá Trojica s Pannou Máriou, svätým Jánom a donátormi) patriace k najznámejším obrazom umelca, je výtvarnými historikmi zaraďované do skupiny „zakladateľských“ diel renesančnej maľby.
Vznik diela
[upraviť | upraviť zdroj]Masaccio (vl. menom Tommaso di Giovanni di Simone Guidi) sa v roku 1422 stal majstrom florentského cechu maliarov Medici e Speziali. Ako jeden z popredných florentských umelcov bol patricijskou rodinou Lenzi poverený namaľovaním fresky s tematikou Najsvätejšej Trojice pre miestnu baziliku Santa Maria Novella. Freska nachádzajúca sa na ľavej stene chrámovej lode bola poňatá ako monumentálny donátorov náhrobok.
Maľba s v podstate bežným námetom sa vďaka Masacciovmu prevedeniu stala jedinečnou tým, že na nej Masaccio ako prvý umelec premietol trojrozmerný priestor na dvojrozmernú plochu. Uplatnením metódy zobrazovania pomocou lineárnej perspektívy tak vytvoril jedinečnú priestorovú ilúziu, ktorú po prvý raz použil architekt Filippo Brunelleschi. Masaccio docielil vtiahnutie diváka priamo do deja na maľbe tým, že zobrazil postavy v životnej veľkosti a prepočítal perspektívu priamo z bodu, v ktorom sa divák nachádza.
Kompozícia a ikonografia
[upraviť | upraviť zdroj]Scénu Najsvätejšej Trojice umiestnil umelec do triumfálneho oblúka fiktívnej antickej stavby (podobný model architektúry sa objavuje i v dielach iných autorov – napr. Madona so svätcami, anjelmi a Federicom da Montefeltro Piera della Francescu). Pod krížom s ukrižovaným Kristom stoja Panna Mária a apoštol Ján. Scéna je doplnená postavami kľačiaceho muža a ženy pred korintskými pilastrami; ide pravdepodobne o zadávateľa diela a umelcovho mecenáša Lorenza Lenziho a jeho manželku. Ich postavy dodávajú dielu ilúziu priestoru.
Zaujímavé a veľavravné je gesto Ježišovej matky, ktorá pravou rukou a pohľadom priamo na diváka upriamuje jeho pozornosť na ústredný bod maľby – synovo telo na kríži. Je tak súčasne spájajúcim článkom medzi obrazom a divákom.
V spodnej časti fresky nás Masaccio uvádza do chrámového podzemia, kde v otvorenej rakve sú uložené ostatky prvého muža Adama. Nápis nad rakvou IO FU[I] G[I]A QUEL CHE VOI S[I]ETE E QUEL CH[’] I[O] SONO VO[I] A[N]C[OR] SARETE (vo voľnom preklade Čo ste vy bol som aj ja, čo som ja budete aj vy) má divákovi pripomínať jeho smrteľnosť.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj] |
Prehľadný zoznam obrazov Masaccia pozri Zoznam Masacciových diel |
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svätá Trojica (Masaccio)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Ch. Stukenbrock, B. Topper, 1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4
- M. Wundram, Renesance, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-961-0
- R. C. Wirtz, Florencie - umění a architektura, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6
- A. Martindale, Člověk a renesance, Artia, Praha, 1972