T-90
T-90 | |
---|---|
T-90S Bhišma Indickej armády | |
Základná charakteristika | |
Posádka | 3 muži (veliteľ, strelec, vodič) |
Dĺžka | 963 cm |
Šírka | 378 cm |
Výška | 222 cm |
Hmotnosť | 46 500 kg |
Pancierovanie a výzbroj | |
Pancierovanie | Oceľovo-kompozitná reaktívna zliatina proti APFSDS: 545 mm + 250 – 280 mm s Kontaktom-5 = 800 – 830 mm; proti HEAT: 650 mm + 500 – 700 mm s Kontaktom-5 = 1 150 – 1 350 mm |
Hlavná zbraň | 125mm kanón s hladkým vývrtom vystrelujuca aj ATGM rakety |
Sekundárne zbrane | 7,62 mm koaxiálny guľomet, 12,7 mm NSV proti-lietadlový guľomet, 12,7 mm Kord guľomet |
Pohon a pohyb | |
Pohon | 12-valcový Diesel 618 kW – 930 kW (840 ks – 1 250 ks) |
Odpruženie | torzné tyče |
Max. rýchlosť | 60 km – 65 km/h, v závislosti od motora |
Pomer výkon/hmotnosť | 18,1 ks/tona – 23,7 ks/tona |
Dojazd | 550 km až 650 km, v závislosti od motora |
Priechodnosť |
T-90 je hlavný bojový tank ruskej armády a nástupca tanku T-72 s novou generáciou pancierovania korby a veže. Spolu so starším typom T-80 sú predstaviteľmi tretej generácie hlavných bojových tankov v Rusku. Od roku 2011 prestali ruské ozbrojené sily objednávať T-90 a namiesto toho čakajú na ukončenie vývoja tanku T-14 Armata, ktorý by mal byť zaradený do výzbroje v roku 2016. Pre meškanie tanku T-14, ktorý nebolo možné dodávať v dostatočných množstvách, sa však nakoniec výroba T-90M znovu rozbehla.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Tank bol vyvinutý v 90. rokoch 20. storočia. Vznikol modernizáciou tanku T-72B, ale je v ňom zahrnutých aj niekoľko vylepšení z tanku T-80U. Vyrábať sa začal v závode GPO UralVagonZavod v meste Nižnij Tagil v Sverdlovskej oblasti.[1]
Pohon
[upraviť | upraviť zdroj]Posádku tvorí veliteľ, strelec a vodič. Pohonnou jednotkou je vidlicový dvanásťvalcový vznetový motor V-84MS s výkonom 618 kW. Motor môže okrem bežných druhov motorovej nafty používať aj automobilový benzín A-72 a letecký petrolej T-2 a TS-1. Objem palivovej nádrže je 1600 litrov. Dojazd tanku je 650 km na ceste a 500 km v teréne. Podvozok je odpružený torznými tyčami a hydraulickými tlmičmi u 1., 2. a 6. pojazdového kolesa a pojazdový pás sa skladá z kovových, pogumovaných článkov.
Počas viacerých modernizácií boli jednotlivé varianty tanku T-90 vybavené novšími a výkonnejšími motormi V-92S2 s výkonom 735 kW a neskôr motormi V-96 s výkonom 930 kW.
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavný kanón 2A46M-5[2] je kalibru 125 mm a má hlaveň dlhú 48 kalibrov, t. j. 6 m. Kanón je stabilizovaný v dvoch rovinách: elektro-mechanicky v horizontálnej rovine a elektrohydraulicky vo vertikálnej rovine. 2A46M-5 je nabíjaný automaticky, čo umožnilo znížiť posádku o jedného člena.[3] Inštaláciou kanónu 2A46M-5 sa zvýšila presnosť strelby v porovnaní s kanónom 2A46M (v tanku T-72) o 15 – 20 % a rozptyl streľby počas jazdy sa znížil 1,7-násobne.[4] Na zvýšení presnosti sa podieľa aj zariadenie UUI-1, ktoré zisťuje ohyb kanónu, vznikajúci pri častých zmenách teploty (v dôsledku vonkajších vplyvov, ale aj v dôsledku streľby). Palebný priemer tanku je 40 nábojov, z čoho 22 je uložených v otočnom zásobníku nabíjacieho automatu na dne korby. Ďalších 8 nábojov je uložených v schránke vnútri tanku a zvyšných 10 vo vonkajšej schránke, pripevnenej k zadnej časti veže. Kanón môže vystreľovať krídelkami stabilizovanú podkalibernú strelu s oddeliteľnými vodiacimi prvkami APDSFS, ako je 3BM44M s prieraznosťou 650 mm RHA na 2 000 m. Taktiež je schopný strieľať vysoko explozívne proti-tankové strely HEAT, ako sú 3BK21B s prieraznosťou 750 mm RHA alebo 3BK29M s prieraznosťou 800 mm RHA. Ďalším typom munície je laserom riadená strela Reflex, ktorá môže byť použitá v rozsahu od 75 m do 5 km a zasiahnutie cieľa na maximálnu vzdialenosť jej zaberie 17,7 sekundy. Dokáže preniknúť oceľovým pancierom do hrúbky 900 mm a môže byť použitá aj proti nízko letiacim vzdušným cieľom, ako sú vrtuľníky. Tank vezie pre kanón 2A46M-2 43 ks munície.
Ďalšiu výzbroj tvorí spriahnutý guľomet 6P7K kalibru 7,62 mm s palebným priemerom 2 000 nábojov, ktorý je určený hlavne na ničenie živej sily do 1 500 m. Odmer zbrane je 316o a námer −10o až +45o.
Veliteľov protilietadlový guľomet 6P50 „Kord“ má kaliber 12,7 mm, je diaľkovo ovládaný z vnútra tanku a má dostrel 2 km. Guľomet má zásobu 300 nábojov a kadenciu 700 – 800 rán za minútu. V závislosti od toho, z ktorej strany veliteľskej vežičky je lafetovaný, má odmer buď 102o (vpravo) alebo 88o (vľavo). Námer zbrane je v oboch prípadoch v rozsahu od −10o do +45o.
Systém riadenia paľby
[upraviť | upraviť zdroj]Zistenie cieľa je vysoko precízne; umožňuje zameriavanie cieľov vo dne i v noci. Pre strelca aj veliteľa tanku ho zaisťuje integrovaný systém riadenej paľby 1A45 Irtyš. Ten zahŕňa strelcove systémy paľby, IČ zameriavač alebo termovíziu a veliteľov opticko-pozorovací systém TO1PO2T Agava-2 TI s dosahom 2 500 m. Systém riadenia paľby zahŕňa denný optický systém s odbočným kanálom pre strelcov strelecký panel, zbraňový stabilizátor a balistický počítač. Veliteľ má k dispozícii denno/nočný optický-pozorovací systém, ktorým riadi paľbu kanónu a guľometu. Raketový, laserom navádzaný poloautomatický systém 9K119M, umožňujúci zasiahnuť cieľ v rozsahu 75 až 5 000 m ovláda strelec.
Ochrana a vybavenie
[upraviť | upraviť zdroj]T-90S má kombinovaný obranný systém proti protitankovým zbraniam. Prvý stupeň ochrany predstavuje vrstvený pancier, pozostávajúci zo základného panciera, ktorý je spevnený vrstvami hliníka, plastu a deformačnými úsekmi.
Druhým stupňom ochrany je reaktívne pancierovanie typu Kontakt-5 alebo Relikt. Tie pozostávajú z oceľových dosiek, medzi ktorými sa nachádza vysoko výbušná látka. Tieto ochranné prvky, namontované na trupe a veži tanku, explodujú po zásahu protitankovou strelou. Tento pancier výrazne degraduje kinetickú energiu APFSDS munície a jej schopnosť preniknúť dovnútra tanku. Zadná časť veže a bokov korby je chránená nainštalovanou mrežou. Všetky ochranné prvky, namontované na tank, zvyšujú jeho celkovú hmotnosť až o 1 500 kg.
Model | ERA | vs APFSDS | vs HEAT |
---|---|---|---|
T-72B | Kontakt-1 | 480 – 540 | 900 – 950 |
T-90A/T-90S | Kontakt-5 | 800 – 830 | 1 150 – 1 350 |
T-90AM/T-90MS | Relikt | 1 100 – 1 300 | 1 350+ |
Tretí stupeň ochrany predstavuje systém protiopatrení, nazvaný Štora-1. Tento komplet pozostáva z dvoch elektro-optických / infračervených rušičov na prednej strane veže, štyroch laserových varovných prijímačov a dvoch zadymovacích granátových systémov. Štora-1 varuje posádku pri ožiarení tanku laserom, ruší poloautomaticky a tepelne navádzané strely, automaticky vystreľuje dymové granáty, ak zistí, že tank bol zameraný. Dymová clona poskytne maskovanie pred laserovými diaľkomermi a optikou zbraňových systémov nepriateľa. Štora-1 poskytuje tanku ochranu pred väčšinou súčasných protitankových systémov s poloautomatickým navádzaním (napr. TOW, Hot, Milan, Dragon), ale aj pred laserom navádzanými raketami (Maverick, Hellfire, Copper head).[5]
Okrem spomenutých aktívnych a pasívnych systémov je tank vybavený protipožiarnym systémom, ochrannými systémami proti jadrovým, chemickým a biologickým zbraniam.
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Druhá čečenská vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Svojím prvým bojovým krstom si tanky T-90 prešli počas invázie do Dagestanu v roku 1999.[6]
Ruská intervencia v Sýrii
[upraviť | upraviť zdroj]Sedem ruských tankov T-90 bolo v septembri 2015 spozorovaných na leteckej základni južne od mesta Latakia.[7]
Pri okupácii Ukrajiny nasadilo Rusko do bojov tanky T-90A/T-90M. V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 107 týchto tankov.[8]
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]- T-90 – počiatočná produkčná verzia, poháňaná motorom V-84MS s výkonom 618 kW.
- T-90K – veliteľská verzia tanku T-90, vybavená prídavným komunikačným a navigačným zariadením.
- T-90E – exportná verzia tanku T-90.
- T-90A – ruská armádna verzia so zvarovanou vežou, motorom V-92S2 (735 kW) a termovíziou ESSA, niekedy tiež nazývaná T-90 Vladimir.
- T-90AK – veliteľská verzia tanku T-90A.
- T-90S – exportná verzia tanku T-90A.
- T-90SK – veliteľská verzia tanku T-90S, vybavená prídavným komunikačným a navigačným zariadením.
- T-90S "Bhishma" – verzia T-90S, vyrábaná na licenciu v Indii. Nemá systém protiopatrení Štora-1, ale je poháňaný výkonnejším motorom (735 kW).
- T-90AM – modernizácia verzie T-90A, vybavená novým systémom riadenia paľby „Kalina“, nabíjacím automatom a novým kanónom 2A46M-5. Reaktívne pancierovanie Kontakt-5 je nahradené reaktívnymi výbušnými modulmi ochranného systému Relikt. Pohon zabezpečuje nový motor s výkonom 831 kW a pribudol tiež nový navigačný systém.
- T-90MS Tagil – modernizovaná exportná verzia, poháňaná novým motorom s výkonom 831 kW, vybavená novou optikou strelca Sosna-U, navigačným systémom GLONASS a novým reaktívnym pancierovaním Relikt.[9]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Alžírsko: 305 tankov T-90S. Vo februári 2015 podpísalo Alžírsko zmluvu na licenčnú výrobu 200 tankov verzie T-90MS.[10]
- Azerbajdžan: 100 tankov T-90S.
- India: 1250 tankov T-90S/MS.
- Rusko: 227 tankov T-90A/T-90M v septembri 2021.[11]
- Turkmenistan: 40 tankov T-90S.
- Uganda 100 tankov T-90S.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-90
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ T-72BU / T-90 (Obiekt 188) Tank
- ↑ 120mm and 125mm Main Guns
- ↑ T-90S Modernized Modernized Main battle tank [online]. [Cit. 2015-11-25]. Dostupné online. Archivované 2015-11-26 z originálu.
- ↑ T-90AM Tagil: Firepower [online]. [Cit. 2015-11-25]. Dostupné online. Archivované 2015-11-26 z originálu.
- ↑ Т-90 - путевка в жизнь
- ↑ T-90 Main Battle Tank (MBT) [online]. [Cit. 2015-11-24]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
- ↑ These are the tanks Russia is setting up in Syria
- ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.
- ↑ T-90 [online]. [Cit. 2015-11-26]. Dostupné online. Archivované 2014-07-01 z originálu.
- ↑ Contract for licensed assembly of 200 T-90 tanks in Algeria signed
- ↑ Обзор состояния танковых войск Вооруженных Cил России на 2021 год [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2022-03-14]. Dostupné online.