Preskočiť na obsah

tar (formát súboru)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
tar
Prípona súboru.tar
Typ internetového médiaapplication/x-tar
Uniform Type Identifierpublic.tar-archive
TvorcaBell Labs
Prvá verzia1979[1]
Otvorený formát?Áno

tar (akronym z angl. tape archiver[2] – doslova páskový archivovač) je súhrnný názov pre súborový formát slúžiaci na uloženie mnohých jednotlivých súborov a takisto pre jednoúčelové programy, ktoré s týmto formátom pracujú. Formát samotný vznikol v počiatkoch Unixu a až neskôr bol štandardizovaný v rámci normy POSIX. Pôvodne pomáhal pri archivácii súborov na páskových jednotkách, ale neskôr sa jeho používanie rozšírilo a dnes je používaný tam, kde je vhodné na účely distribúcie alebo archivácie zlúčiť viac súborov do jedného tak, aby sa zachovali informácie o adresárovej štruktúre, prístupových právach a ďalších atribútoch, ktoré bežný súborový systém obsahuje.

Normalizácia tohto formátu bola POSIX. 1-1988 a neskôr POSIX. 1-2001.

Prípony archívov a spôsoby kompresie

[upraviť | upraviť zdroj]
Ikona pre tar súbory v prostredí KDE

Zvyčajne sa pre archívy tar používa prípona '.tar'. Veľmi často sú však tieto súbory po spracovaní programom tar ešte odovzdané kompresnému programu, najčastejšie Gzip, bzip2, compress či LZMA. Potom sa pre indikáciu použitého kompresného programu používa dvojitá prípona, teda napríklad .tar.gz alebo .tar.bz2. Z doby používania súborového systému FAT16, kedy bolo možné používať len jednu trojpísmenovú príponu, navyše prežívajú skrátené prípony, napríklad .tgz, .taz alebo .tlz.

Prehľad prípon komprimovaných archívov tar
spôsob kompresie plná prípona skrátená prípona
Gzip .tar.gz .tgz
bzip2 .tar.bz2 .tbz aj .tb2
compress .tar.Z .taz
LZMA .tar.lzma .tlz
xz .tar.xz .txz

Bežné verzie programu tar (napríklad BSD a GNU) majú prepínače -z (pre gzip) a -j (pre bzip2), pri ktorých použití program hneď po zabalení sám uskutoční kompresiu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SALUS, Peter H.. A Quarter Century of UNIX. [s.l.] : Addison-Wesley Publishing Company, 1994. Dostupné online. ISBN 978-0-201-54777-1. S. 146. (po anglicky)
  2. tar manual page - The Seventh Edition of Unix [online]. tuhs.org, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku tar na českej Wikipédii.