Preskočiť na obsah

Vedomec (čarodejník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vedomec (iné názvy: vedomkár, vedomník, vedúch[1], zriedkavo (bohemizmus): vedmák; pre Slovensko regionálne aj: zemský boh, boh[1], pánbožko, božec, bohoň; čiastočné synonymá: veštec, vražec) je ľudový liečiteľ, veštec či čarodejník, najmä u Slovanov. Je to z jazykového hľadiska mužský rod od slova vedma (=vidma, vedomkyňa, vedomica); u nás vedme zodpovedá aj z vecného hľadiska (teda má rovnaké funkcie), ale u východných Slovanov sú jeho funkcie od funkcie vedmy trochu odlišné.[2][3][4][5][6][7][8]

Ekvivalenty v iných slovanských jazykoch sú napr.: vědomec/věď/vědmák (čeština), veďmak/vedun/veščun (ruština), viďmak/viďmar/viďmun/viďmač (ukrajinčina), wiedźmarz, wiedźmierz, wiedźmin, wiedźmak (poľština), vještac (srbčina); podobné sú pojmy koldun (ruština) a znachar/znachor (ruština, ukrajinčina).[9][10][4][11][12].

Vedomec na Slovensku (a na Morave)

[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska uvádza pojem vedomec (a niektoré ďalšie synonymá) ako synonymum pojmu veštec, pričom veštca definuje ako mužský pendant bohyne (=veštice), t.j. ako osobu s nadprirodzenými schopnosťami, ktorá primáne veští, ale často aj lieči a radí (v oblasti lásky, vyhľadávaní predmetov a pod.), a na rozdiel od strigôňa (resp. strigy) sa zaoberá prevažne bielou mágiou (je teda prospešný ľudu).[13].

Vecne takmer rovnako, ale terminologicky odlišne, situáciu opisuje česká Lidová kultura: Národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska: Slovo vědomec (a niektoré ďalšie synonymá, ktoré však nezahŕňajú slovo veštec) uvádza ako synonymum pojmu božec, pričom božca definuje ako podobne ako Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska pojem veštec, ale dôraz kladie na liečiteľské schopnosti. Konkrétne definícia znie: „predstaviteľ druhu liečiteľsko-vešteckej profesie…zaŕňajúcej diagnostiku a terapiu chorôb a iné rady, napr. predpovedanie budúcnosti, vyhľadávanie stratených predmetov, poznávanie čarov a čarodejníc alebo pričarovanie lásky. Na rozdiel od čarodejníkov, čarodejníc a šamanov sa smie božec zaoberať len bielou mágiou, t.j. prosperitnou mágiou, svoje schopnosti odvádza od Boha a pri svojich praktikách používa vždy modlitby“. Uvádza, že božci sú známi na moravsko-slovenskom pomedzí v okolí Starého Hrozenkova a „na slovenskej strane Malých a Bielych Karpát“.[14]

Vedomecké učenie je aj jeden z novopohanských smerov na Slovensku.

Sapkowski

[upraviť | upraviť zdroj]

Poľský autor Andrzej Sapkowski postavu vedomca pre súčasného čitateľa oživil vo viacerých svojich dielach. V poľskom originále sa volá wiedźmin (teda vedomec), v slovenskom preklade zaklínač. Sapkowského „wiedźmini“ majú však s rovnomennými slovanskými vidieckymi čarodejníkmi málo spoločného. Sú totiž opisovaní ako mutanti (pomocou mágie, mutagénov a ďalších jedov upravení ľudia), ktorí kombinujú primitívne magické schopnosti a k najvyššej možnej dokonalosti vycibrené bojové schopnosti spolu s magickými a posilňujúcimi odvarmi, čo im dodáva nadľudské schopnosti, ktoré využívajú na svoje hlavné konanie, boj s rôznymi magickými tvormi, ktoré sužujú ľudstvo.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b ВАЛЕНЦОВА, Марина. ЧЕЛОВЕК СИЛЫ В СОЦИУМЕ. Slavica Nitriensia : časopis pre výskum slovanských filológií (Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), 2016, roč. 5, čís. 2, s. 31. Dostupné online [cit. 2017-05-02]. ISSN 1338-7464.
  2. ↑ vedomec. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok V v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 44. ; vedomkár. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok V v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 44. ; vedma. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok V v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 44. ; vedomkyňa. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok V v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 44.
  3. ↑ vědomec. In: Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta. Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR, v. v. i. dostupné online (pôvodne: KOTT, F. Š. Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický (Díl první – sedmý; Dodatky). Praha: František Šimáček, 1878-1893).
  4. ↑ a b KOMOROVSKÝ, Ján. Tradičná svadba u Slovanov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 1976. 308 s. S. 106, 145, 146.
  5. ↑ Zvolen : Monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Ed. Viera Vaníková. Martin : Gradus Zvolen : Mesto Zvolen [vyd.], 1993. 376 s. Dostupné online. ISBN 80-901392-2-1. S. 312.
  6. ↑ ВЕДЬМАК. In: Словарь античности и мифологии [online]. [Cit. 2017-05-22]. Dostupné online.
  7. ↑ https://books.google.sk/books?id=cmO_DQAAQBAJ&pg=PA191&dq=vedm%C3%A1k&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiQt6jf54HUAhWrKJoKHed3BOoQ6AEIMDAC#v=onepage&q=vedm%C3%A1k&f=false str. 191
  8. ↑ veštec. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 298.
  9. ↑ Čaroději. In: Ottův slovník naučný. Zväzok 5 C – Čechůvky. V Praze : J. Otto, 1892. 894 s. Dostupné online. S. 861 – 862.
  10. ↑ božec. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 2 A – N. Praha : Mladá fronta, 2007. 634 s. ISBN 978-80-204-1712-1. S. 60. ; magie. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 2 A – N. Praha : Mladá fronta, 2007. 634 s. ISBN 978-80-204-1712-1. S. 521. ; osud. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 3 O – Ž. Praha : Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1713-8. S. 695. ; věštba. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 3 O – Ž. Praha : Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1713-8. S. 1135.
  11. ↑ vědma. In: Slovník spisovného jazyka českého. dostupné online
  12. ↑ Ведьмак [online]. [Cit. 2017-05-22]. Dostupné online. Archivované 2017-03-20 z originálu.
  13. ↑ veštec. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. ; bohyňa. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6.
  14. ↑ božec. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 A – N. Vyd. 1. Praha : Mladá fronta, 2007. 634 s. ISBN 978-80-204-1712-1. S. 60.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vedomec_(čarodejník)&oldid=7741874“