Lines
Režie:
Barbora SliepkováScénář:
Barbora SliepkováHudba:
Jonatán PastirčákHrají:
Maroš Bango, Matúš Čupka, Zuzana Čupková, Ľuboš Gajdoš, Daniel Remeň, Blanka Rošková, Andrea Rošková, Augustín Runglík, Michal Hulík, Katarína Andrášová (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Bratislava, ukážkové postsocialistické mesto. Masívna výstavba nahrádza staré novým. Meniace sa podoby mesta sa k nám okrem budov prihovárajú aj prostredníctvom jeho obyvateľov. Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne petržalského bytu. Po meste sa objavili billboardy so sľubmi, Bratislavu čakajú regionálne voľby. Matúš sa chce stať starostom. Realitný agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojného života v bratislavských bytoch a dvaja robotníci maľujú cestné značenie s pravidlami pre okoloidúcich. Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú nad životom. Plachý Danko sleduje mesto, ktoré sa mení na jeho vkus prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť rytmus obyčajnosti, ako plynú dní. Kde sa končí verejný priestor a začína sa intimita? Sociológia každodennosti. (Film Expanded)
(více)Recenze (16)
Takto. Film je to pekný. Dalo by sa povedať aj krásny. Čakal som však niečo iné. Vysvetlím. Mám rád Bratislavu. Som hrdý bratislavčan, mám rad svoje ulice, uličky a vôbec. Viem sa hnevať, keď je niečo zlé, dokažem sa tešiť, ak niečo ide ako má. Prajem všetkým obyvateľom mesta aby tu boli štastní a napĺňa ma radosťou, ak som toho svedkom. Teším sa keď vidím spokojných a milých ľudí. Mám mierne nostalgickú radosť keď sopliaci vo svojich špinavých Vansoch tiahnu mestom, bavia sa a užívajú si svoju bezstrarostnosť. Držím palce prevádzkam a podnikateľom, ktorí majú pohľad na veci nezaťažený socíkom a majú pekné logotypy. Nočné mesto a jeho atmosféra ma nikdy neomrzí a s radosťou fotím ako uličku historického centra, tak aj ten najhnusnejší panelák. Vkusný development mi nevadí, ale som rád, že nedaľeko downtownu máme staré dobre centrum alebo krásnu štvrť 500 bytov. Jednoducho, mám rád Bratislavu. Starú, novú, verím že aj tú budúcu. Čakal som, že keď sa budem dívať na tento film, budem toto všetko cítiť dvojnásobne. Na film som sa tešil dva týždne dopredu a včera pri vysielaní na RTVS som nachystal všetko tak, aby nás nič nerušilo. Ešte aj klietku s korelami som zakryl koberčekom, aby nám do toľko očakávaného a vytúženého filmového diela nepizúkali. Ale ono to neprišlo. Nechcel by som, aby bol pocit nadšenia vyvolaný prvoplánovými a plytkými emóciámi na prvú dobrú, ako od Vila Rozborila. Práve naopak. Ibaže postavy v tomto filme ma okrem uja z Palisádov vôbec nezaujali, ba teta z Topolčianskej ma chvíľami doslova iritovala. Áno, ľudia sú rôzni a nie všetci sme knižne (alebo skôr filmovo) krásni a urbánne chrumkaví. Tiež som čakal na hlbší prienik medzi históriou mesta a súčasnými rýchlymi zmenami. Viac ľudskej atmosféry, viac jemnosti a ticha, viac panorám. A v rozumnej miere aj pohľadnicovky, pentagonovky a hlavnástanicovky. Jednoducho, viac Bratislavy. Autori filmu to však svoju realitu Bratislavy vidia takto. A to je dobre. Rád by som však ocenil peknú kompozíciu obrazu a zvuku, hudba bola skvelá a niektoré zábery doslova fantastické. A to až tak, že by obstáli ako samostatné obrazy. Aj napriek kritickému tónu som za film autorom vďačný a mám z neho radosť. Určite mu budem venovať ešte jedno zhliadnutie. Počkám dva týždne, možno mesiac, možno dva. Potom pozriem. Zmierim sa alebo pochopím. Ono to dozreje. Možno. Nateraz ďakujem za pekný film o Bratislave. ()
Veľmi pekný artový dokument s presahom a historickou hodnotou. Nesadlo mi to úplne, no spokojný som bol dosť. 7/10 ()
Dokument ocení víc další generace, zvláště věci, které nám přijdou normální. Charakterizuje ho kouzelné "Na to, kolik lidí tu žije tempo je pomalé, příjemné. Takto si představuji město na měsíci". Milá je historka s máslem. Ke shlédnutí https://dokumenty.tv/ciary-dokument/ ()
Film od prvej do poslednej sekundy a molekuly nie len typicky slovenský, ale i typicky VŠMU (v dobrom i zlom slova zmysle). Je tu obsiahnuté obrovské množstvo filmárskeho talentu, úžasných estetických záberov s parádnym nazvučením (zaslúžená cena v Jihlave za zvuk). Vo forme (ktorá miestami dosahuje extrakvality) by som teda chyby nehľadal. ALE. O čom to je? O toľkých veciach to hovorí čiastkovo, až to vlastne o žiadnej nehovorí poriadne. Trefne to zachytáva súčasnú Bratislavu neskorého kapitalizmu, no tú predsa poznáme z každodenného života (a kto nie, je slobodný ju navštíviť). V tomto smere si myslím že dokumentu výrazne vzrastie hodnota o 10-20 rokov, keď nadobudne nostalgickú a historickú hodnotu. Teraz ma to obsahovo nemalo čím zaujať. Že to ako umelecké gesto nemôžeme porovnávať s Mužom s kinoaparátom, alebo Symfóniou veľkomesta, to sa asi nemusíme ani baviť. Máme vôbec čo povedať? 3,5* ()
Slnko v sieti, tentokrát úplne bez príbehu. Okrem blbých kecov (balkón, čo unesie 400 ton, maslo na linke) ma iritovala čiernobiela kamera. Nemám nič proti čb filmom, ak sú staré a vyplýva to z vtedajšej techniky, alebo ak to má nejaký zmysel. Ale svet nie je čiernobiely, a tak ho čiernobiely dokument dokumentuje nekompletne, a zvlášť ak sa zobrazuje príroda v akejkoľvek forme (parky, stromy, chameleón). Výsledok je ani film ani dokument. ()
Slnko v panelovej sieti. ()
Prečo? Krásne kamerové zábery s dobrou hudbou pokaziť klasickou slovenskou debilitou; nesympatické postavy majúce iritujúce kecy, pseudointelektuálny skladateľ či zdutá obyvateľka bytu, prečo by mali mať priestor na plátne? Pekne za čiarou boli aj stalkerské pohľady do okien a balkónov a topenie myši. ()
Čiernobiely Dokument o ľuďoch v Bratislave. Ako väčšina dokumentov, presne film pre mňa, ktorý má baví viac ako hraný, s vtipnými momentami. ()
Mne sa to pacilo,Bratislavu mam rad a prezil som tam kus zivota....nie som rodeny Bratislavcan,ale vzdy ma toto mesto "bavilo".Ani premeny ma nijak zvlast neirituju,pokial sa to robi z rozumom,zazil som tam prevrat v 89,divoke 90s,aj nedavne developerske excesy.Skoda,ze som nikdy nezazil vzhladom na svoj vek dobu bratislavskeho korza,alebo este lepsie eleganciu medzivojnovej doby,ked bola BA skutocnou vizcjazycnou metropolou a pritom tak slovensky malickou.Ocenujem ,ze autorka nesklzla v dokumente do oblubenych drogovych a dealerskych scen v Petrzalke,vyhla sa mnohym inym kritickym klise a to treba ocenit.Bratislavu mozu nenavidiet,len obyvatelia vychodneho Slovenska,prudiaci tam za pracou,pretoze pochadzaju z diametralne odlisneho kulturneho a mentalneho prostredia.Avsak na druhej strane vdacne vyuzivaju vyhody velkeho mesta (myslene velkeho na slovenske pomery,v kontexte Europy je to len prijemne velke mestecko).Tito sa tu mozu citit zle , rovnako ako sa citili talianski,irsky alebo cinsky pristahovalci do Ameriky.Dokonca ani ten casto proklamovany sedivy socializmus nebol v BA sedivy,zalezalo na uhle pohladu a miere liberalno kapitalistickej vymletosti mozgu.Mne sa film pacil,ciernobiela vypoved splnila ucel,bol to iny pohlad,nie nasilu kriticky ako sa to robi vacsinou.Drzim autorke palce. ()
Artovo ladená exkurzia do života obyčajných ľudí umiestneného v prostredí obyčajného európskeho hlavného mesta, pričom táto exkurzia dodáva divákovi zaujímavý a všedný pohľad na Bratislavu ako takú. Miestami nudné, miestami vtipné a miestami aj poučné. Zázrak od toho ale nečakajte. 65 % ()
Vyzerá to pekne... no a... vyzerá to pekne. Na druhej strane zas chápem, že svet okolo sa mení, ľudia sú osamotení, v čoraz väčšej rozpínavosti nenásytnej civilizácie, ktorá pohlcuje ich životy a zmenšuje ich mikrosvety. Inak neviem čo by som dodala... ()
Výborná poetická sonda do života ľudí v meste. Príbehy a myšlienky vzorky niekoľkých obyvateľov Bratislavy doplnených malebnými čiernobielymi zábermi a podfarbenými minimalistickou hudbou vytvára poetickú atmosféru naplnenú určitou melanchóliou z rýchleho tepu doby, osamelosti, sklamania aj nádeje. Nebyť slovného doprovodu postáv mohla to byť slovenská Baraka či Koyaanisqatsi. 75% ()
Film získal Slnko v sieti za rok 2022 v kategórii Hudba - a to je bohužiaľ to jediné, čo ma na ňom "oslnilo" - za hudbu by som dal štyri hviezdičky, za obsah tak dve, takže dávam "zlatý stred"... ()
Niektoré zábery a scény sú zaujímavé, prípadne aj vtipné či na zamyslenie. Ale veľmi mi tu chýba nejaký ústredný motív. Čo chce autorka týmto dokumentom povedať? Sledujeme osamelých ľudí, volebnú kampaň, cestných robotníkov, ... Má umenie len pasívne odrážať chaos a bezvýchodiskovosť dnešnej doby? Privítal by som aj náznak nejakého riešenia, svetielka na konci tunelu. ()
Neviem sa rozhodnúť, či sa mi to páčilo, alebo skôr nie. Prvý krát som to nedopozerala už od tej znudenej ženy na balkóne, ktorá rozpráva s tým typickým bratislavským ofučaným afektom, ktorý neznášam. Aj keď som sama z petržalky poznám dosť ľudí, ktorí tu žijú a takto rozprávať nemusia. Tentokrát som dopozerala, ale v rámci kulisy, inak by mi to pripadalo opäť príliš dlhé na to, že sa tam pravdaže nič zvláštne nedeje. Ale- určite ma zaujal ten premýšľavý chlapík so psom či robotníci. Mám rada ľudí takto jednoduchších no o to úprimnejších. Naopak, zrejme by som si ľudsky vôbec nesadla s realiťákom, podľa ktorého sú tie nové vysokopodlažné budovy "pecka". Mne je naopak ľúto keď vidím ako zmizla zeleň v okolí a ktorú postupne nahradili nové a nové budovy a business centrá. Pamätám si krásne topole, ktoré tam v blízkosti kedysi boli. Ale aspoň viem a snažím sa pochopiť, že žijú ľudia, ktorých tieto ozruty fakt priťahujú a sú ochotní za také bývanie zaplatiť nehorázne peniaze, ktoré kebyže mám, do Bratislavy ani nepáchnem. Na filme sa mi tiež nepáčilo, že je čiernobiely. Chápem, že to malo umocniť nejaký umelecký dojem, ale v dnešnej dobe sa to už fakt nehodí a je to na kombináciu nového filmu a dojmu proste rušivé. Zas bolo tu dosť prvkov čo sa mi páčili, dážď, pohľad na vrabca atď. vecí tak prostých a pritom dotvárajúcich denný kolorit. Bratislava je určite mesto, ktoré nesie v sebe niečo milé, ale nemyslím si, že by stálo za to, aby sa o ňom točili filmy na ktoré sa snáď nikto iný ako sami Bratislavčania ani nepozrie. Mám silný pocit, že režisérka sa možno inšpirovala československým Panelstory, ktorý bol síce hraný, ale niektoré osoby mi doslova správaním a dokonca aj výzorom pripomínali pár osôb z rodiny a zároveň sa moji rodičia smiali na tom, že keď sa nasťahovali do Petržalky vyzerala rovnako blatisto ako pražské Jižní Město. Rovnako viac než tento film ma zaujala aj popletená stratená žena, ktorá v Bakalároch po tom čo dostali byt si zamenila Astronautickú ulicu s Kozmonautickou, tie socialistické filmy už proste nesú ten punc patiny a mám ich v tomto smere radšej, ale áno aj tento moderný filmík o Bratislave a ňou obývanými pacientmi určite má niečo do seba. ()
Reklama