Preskočiť na obsah

Deep Purple in Rock

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Deep Purple in Rock
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
štúdiový album – Deep Purple
Dátum vydania 5. jún 1970
Nahraný október 1969 – apríl 1970
De Lane Lea,
IBC a Abbey Road Studios
Žáner Hard rock[1][2]
heavy metal[3]
Dĺžka 41:46
Vydavateľstvo Harvest
Producent Deep Purple
Odborné recenzie
Single z albumu Deep Purple in Rock
  1. „Speed King“
    Vydaný: máj 1970
  2. „Black Night“
    Vydaný: jún 1970
Deep Purple – chronológia
Gemini Suite Live
(1969)		 Deep Purple in Rock
(1970)		 Fireball
(1971)

Deep Purple in Rock je štvrtý štúdiový album britskej hard rockovej skupiny Deep Purple. V Spojenom kráľovstve vyšiel 5. júna 1970. Je to prvý album skupiny, ktorý nahrala zostava, ktorá býva všeobecne označovaná ako „Mark II“ (skrátene aj Mk II). Túto verziu kapely tvorili: Ritchie Blackmore, Ian Gillan, Roger Glover, Jon Lord a Ian Paice.

Album Deep Purple In Rock začali členovia kapeli nahrávať v júni 1969, krátko potom ako sa k nim pripojili Gillan s Gloverom. Skúšali spolu v komunitnom centre Hanwell. Ich zámerom bolo nahrať hlasnú tvrdo znejúcu hudbu, ktorá mala pripomínať koncertné show kapely. Nahrávacie dni sa konali v prestávkach počas turné po rôznych štúdiách v Londýne. Na koncertoch medzi nahrávaním aranžmány skladieb neustále zdokonaľovali. Album Deep Purple In Rock bol pre skupinu prelomovým. V Spojenom kráľovstve sa dostal v rebríčkoch na 4. miesto, pričom v rebríčkoch zostal viac ako rok. Sprievodný singel k tomuto albumu, „Black Night“, v rebríčkoch dosiahol 2. miesto. Album aj po rokoch od svojho vydania hodnotí hudobná kritika ako prelomové dielo pre vznik a vývoj hardrockového a heavymetalového hudobného žánru.

Pozadie vzniku

[upraviť | upraviť zdroj]
Materiál na album bol napísaný a naskúšaný v Hanwell Community Centre

V polovici roka 1969 mala kapela Deep Purple nahraté tri albumy, ktoré boli celkom dobre komerčne prijímané na hudobnom trhu v USA, no jej členovia už nemali predstavu, ako by malo pokračovať ich ďalšie hudobné smerovanie.[7][8] Ako hudobníci boli profesionálne vyspelí, ale nikto z pôvodných členov skúseným skladateľom nebol.[9] Ich prvé nahrávky vtedy vychádzali z psychedelického hardrocku založeného na Blackmorových gitarových rífoch, ktoré obohatil svojimi kompozíciami klasickou hudbou ovplyvnený organista Jon Lord. Skupina okrem toho prezentovala niektoré vlastné coververzie skladieb od The Beatles, Joe Southa, Neila Diamonda a od Donovana.[7][10]

Po májovom turné v Spojených štátoch sa Blackmore, Lord a bubeník Ian Paice zhodli na tom, že by bolo dobré nahradiť ich vtedajšieho speváka, Roda Evansa, niekým, kto by lepšie zvládal hardrockový hudobný žáner.[7] Skupina mala tiež čerstvo podpísanú zmluvu s britským vydavateľom Harvest Records. Tento vydavateľ mal v svojom biznis pláne zastupovať progresívne a undergroundové kapely. Ich majiteľ, Malcolm Jones, vyjadril námietku, že kapela Deep Purple príliš dáva dôraz na osvedčené hudobné postupy, ktorými oslovuje zväčša len americký hudobný trh.[11] Počas turné mali Lord a Blackmore stretnutie s Paiceom, na ktorom diskutovali o personálnej zmene. Blackmore na ňom poukazoval na to, že po vzore debutového albumu kapely Led Zeppelin, by aj on chcel aby vydali poriadne tvrdú rockovú hudbu.[12][13] Blackmore sa na typ na speváka pýtal aj svojho bývalého kolegu z kapely, bubeníka Micka Underwooda, ktorý mu vtedy navrhol meno svojho kolegu zo skupiny Episode Six, Iana Gillana.[7] Blackmore sa bol dňa 4. júna na koncert kapely pozrieť, po vystúpení sa s Gillanom stretol a navrhol mu spoluprácu.[14][15]

Gillan bol v kapele Episode Six s basgitaristom Rogerom Gloverom, s ktorým boli dobrí priatelia a spolu ním aj komponovali piesne. Glover nebol ochotný od Episode Six odísť, no Gillan ho nahovoril, aby skupine Deep Purple aspoň s komponovaním pomohol.[15] Dňa 7. júna sa Gillan dohodol s Deep Purple, že spolu nahrajú singel „Hallelujah“ a Glover sa tohoto nahrávania zúčastnil ako štúdiový hudobník.[15][16] Pri tejto príležitosti Glover zmenil názor a rozhodol sa, že sa ku kapele Deep Purple pripojí aj on.[15][17]

Spočiatku nová zostava pripravovala hudobný materiál v tajnosti, bez vedomia Evansa a pôvodného gitaristu Nicka Simpera. V tom čase Deep Purple mali oficiálne turné k albumu The Book of Taliesyn, ktorý Harvest práve vydal na britskom hudobnom trhu. Niekoľko mesiacov predtým, v októbri 1968, tento album vyšiel v USA.[12][18] Okrem toho, manažment skupiny Episode Six nechcel dovoliť Gillanovi s Gloverom kapelu opustiť a pokúšal sa získať od Deep Purple finančné vysporiadanie.[18] Po niekoľkých týždňoch Evans so Simperom prišli na to, že v kapele končia. Boli znechutení spôsobom ako k tomu došlo a hlavne tým, že Deep Purple nahráva už v novom zložení. Underwood neskôr povedal, že odporúčanie Gillana do Deep Purple oľutoval. Mrzelo ho, že tým pripravil Simpera o prácu.[19] Posledný koncert s Evansom a Simperom bol 4. júla. Nová zostava kapely (označovaná ako Mk II) odohrala svoj prvý koncert dňa 10. júla v The Speakeasy Clube v Londýne. Gillan s Gloverom potom ešte pokračovali v niekoľkých ďalších koncertoch so skupinou Episode Six. Ich posledné vystúpenie s touto kapelou bolo dňa 26. júla 1969. Na pozícii speváka a basgitaristu ich potom nahradil John Gustafson.[20]

Komunitné centrum Hanwell si skupina na skúšanie nových nápadov podľa Gloverových slov najala preto, lebo „to bolo jediné miesto, na ktorom im bolo dovolené narobiť veľa hluku“.[21] Na týchto stretnutiach bola vyprofilovaná základná štruktúra skladby „Child in Time“, vznikla tam aj pieseň „Speed King“ (vtedy ešte pod názvom „Kneel and Pray“). Tieto verzie piesní sa dostali do repertoáru siedmeho koncertu novej zostavy kapely, ktorý sa konal dňa 24. augusta v kultúrnom centre Paradiso v Amsterdame.[1][20][22] Toto nové zloženie členov v spoločnom účinkovaní na pódiách čoskoro skonštatovalo, že ich vzájomná muzikálna spolupráca, súhra, či chémia medzi hudobníkmi funguje veľmi dobre.[23] Práce na materiáli na spoločný rockový album nakrátko prerušili koncertom, ktorý bol výsledkom Lordovho nápadu zrealizovať jeho nápad nazvaný Concerto for Group and Orchestra. Šlo o projekt, klasickú hudobnú kompozíciu kombinovanú s hrou rockových hudobníkov, ktorú skupina Deep Purple spolu Royal Philharmonic Orchestrom nahrala dňa 24. septembra v koncertnej sále Royal Albert Hall. Hoci bol koncert v úplne odlišnom štýle než bol materiál, na ktorom pracovali v Hanwelli, udalosť viedla v Spojenom kráľovstve k zvýšenej publicite, ktorá, spolu s koncertami, začala voči skupine zvyšovať záujem a tým aj počet jej fanúšikov.[24][25]

Skupina Deep Purple v máji v roku 1970 na koncerte v Nemecku

Prvé nahrávacie dni pri príprave albumu Deep Purple in Rock boli v októbri v nezávislých hudobných štúdiách IBC v Londýne.[24] Nahrávanie v štúdiách bolo rozložené medzi koncerty, ktoré potrebovala kapela absolvovať, aby si zabezpečila príjem finančných prostriedkov. Preto sa nahrávanie natiahlo a v prerušovaných sekvenciách pokračovalo až do apríla nasledujúceho roka.[26] Gillan neskôr povedal, že pravidelné koncertovanie pomohlo pri vývoji hudobného materiálu a v hľadaní a zdokonaľovaní aranžmánov pred nahrávaním.[27] Základnou filozofiou koncepcie skladieb bolo, že všetko muselo byť hlasné a tvrdé. Glover spomína, že v štúdiu bežne vídaval VU metre (ručičkové indikátory zvuku) v červenej zóne, čo signalizovalo prebudenie, skreslenie zvuku.[21] V novembri 1969 skupina zahrala v televízii BBC skladby „Speed King“ a „Living Wreck“, Vo februári 1970 skupina odohrala pre túto stanicu koncert, na ktorom na živo zahrala niekoľko ďalších nových piesní.[28] V tomto období ohlásil bankrot hudobný vydavateľ Tetragrammaton, ktorý vydával skupine albumy v USA. Počiatočné možné komplikácie publikovania na tomto trhu sa vyriešili potom ako kontrakt s Deep Purple od firmy Tetragrammaton odkúpila spoločnosť Warner Bros ktorá potom kapelu v USA zastupovala počas celej dekády, 70. rokov 20. storočia.[29]

Album Deep Purple in Rock bol prvým, ktorý si skupina Deep Purple produkovala sama. Pri výrobe im pomáhali technici, najmä Martin Birch, ktorý si dal za cieľ na pásku zreprodukovať živý zvuk hrania skupiny v štúdiovej miestnosti.[30][27] Titul albumu vznikol ako reakcia na protichodný projekt Concerto for Group and Orchestra. Hudobníci ním chceli zdôrazniť, že Deep Purple je v skutočnosti rocková kapela.[31] Dizajn obalu navrhol manažment skupiny. Ide o očividnú parafrázu na pamätník na hore Mount Rushmore, ktorého tváre prezidentov prekryli portréty členov kapely Deep Purple.[27]

Po dokončení nahrávania skupina pokračovala v turné. Gillan si spomínal, že v prvej polovici roku 1970 odohral 50 britských koncertov plus ďalších 15 vystúpení v Európe. Účinkovali taktiež v živom televíznom špeciáli pre Granada TV's Doing Their Thing a v programe South Bank Summer, ktorý vysielal televízny kanál London Weekend Television.[29] Dňa 9. augusta sa skupina predstavila na koncerte počas podujatia National Jazz and Blues Festival. Ich vystúpenie vyvrcholilo tým, že Blackmore podpálil svoje zvukové zosilňovače..[32]

O skladbách na albume

[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od predchádzajúcich albumov na Deep Purple in Rock je uvedené autorstvo nahrávok na všetkých členov kapely. Gillan k tomu dodáva, že základ piesní vznikol v Hanwelli, potom prešli predstavením publiku na koncertoch, na ktorom skúsili ako budú veci fungovať. Lord k tomu dodáva, že účelom tohto prístupu bolo vyvinúť vedomé úsilie členov pozastaviť sa nad výsledkom, premyslieť si ako pokračovať v písaní a dosiahnuť aby všetci členovia kapely skladbám porozumeli.[27]

Na pôvodnom LP nosiči: skladby na strane A

[upraviť | upraviť zdroj]

Pieseň „Speed King“ vzišla z basového riffu, ktorý vymyslel v Hanwelli Glover. Snažil sa ním nadviazať na štýl skladby „Fire“, ktorú na svoj album Are You Experienced nahral Jimi Hendrix.[33] Gillan k nej napísal texty prevzatím fráz starých rokenrolových piesní Little Richarda[34] Pôvodne pieseň nazvali „Kneel and Pray“a niekoľko mesiacov pred nahraním ju rozvíjali na koncertoch. V prvej štúdiovej verzii v skladbe Lord hral miesto organu na klavír. Neskôr táto verzia vyšla ako B-strana singlu v Holandsku. Finálna verzia, ktorú použili na albume bola nahraná v januári 1970. Otvára inštrumentálkou, ktorú mali v archíve nápadov uloženú ako „Woffle“ a nahrali ju v novembri 1969.[35]

Skladbu „Bloodsuckerr“ začali nahrávať v De Lane Lea Studios a dokončili ju v štúdiách na Abbey Road. Táto skladba patrí medzi favoritov bubeníka, Iana Paiceho.

Skladbu „Bloodsuckerr“ začali nahrávať v De Lane Lea Studios a dokončili ju v štúdiách na Abbey Road. Aj táto skladba patrí medzi favoritov bubeníka, Iana Paiceho.[36] O 28 rokov neskôr, keď bol gitaristom Deep Purple Steve Morse, vznikla pre album Abandon (1998) nová verzia tejto skladby pod názvom „Bludsucker“.[37][38]

Kompozícia „Child in Time“ vznikla skoro na začiatku počas skúšok v Hanwelli. Lord v nej nadviazal na úvodnú sekvenciu z piesne „Bombay Calling“ od americkej folkrockovej kapely It's a Beautiful Day. Pôvodnú hlavnú hudobnú tému skupina nahrala v pomalšom tempe, pričom Gillan ju nanovo otextoval slovami, inšpirovanými vojnou vo Vietname. Neskôr dodal, že názov piesne vymyslel spontánne.[39] V novembri 1969, čase nahrávania v štúdiu IBC, mala skupina túto skladbu bežne v koncertnom repertoári a mala ju preto dokonale nacvičenú.[40][1] Pieseň bola v období studenej vojny za Železnou oponou jednou z hudobných hymien protikomunistického hnutia východného spoločenského bloku.[41]

Na pôvodnom LP nosiči: skladby na strane B

[upraviť | upraviť zdroj]

Pieseň „Flight of the Rat“ bola poslednou skladbou, ktorú kapela nahrala dňa 11. marca 1970 v štúdiu v De Lane Lea.[36] Vznikla počas skúšok, potom ako sa Glover snažil vtipne prearanžovať klasickú kompozíciu „Let čmeliaka“ od Nikolaja Rimskeho Korsakova.[26]

Skladbu „Into the Fire“ napísal Glover ako varovanie pred užívaním drôg. Hlavný riff vznikol po diskusii s Blackmoreom, s ktorým rozoberali chromatické stupnice.[42]

Pieseň „Living Wreck“ nahrali na začiatku práce v štúdiu IBC v októbri 1969. Skladba sa na album takmer ani nedostala, na tom že ju predsa použijú sa dohodli až po vypočutí na poslednom sedení. Gitarové sólo v piesni hrá Ritchie Blackmore cez oktávový pedál.[33]

Kompozíciu piesne „Hard Lovin' Man“ odvodili z Gloverovho basového riffu. Zvyšok kapely ho rozvinul na princípe jam session. Bola to prvá skladba, ktorú nahrali s Martinom Birchom v januári 1970 v štúdiu De Lane Lea. Birch vtedy urobil na skupinu silný dojem a stal sa ich dvorným technikom nahrávania albumov až do roku 1976. Na výrobe pôvodného albumu ho označovali za „katalyzátor“ celej ich produkcie.[43]

Ďalšie piesne

[upraviť | upraviť zdroj]

Po dokončení albumu mal manažment skupiny obavy, že na ňom nie je žiadny zjavný hit, ktorý by mohol byť vydaný ako jeho sprievodný singel. Preto si kapela začiatkom mája 1970 zarezervovala štúdio De Lane Lea, aby mohla vyprodukovať ešte jednu špecifickú, viac trhovo orientovanú nahrávku. Snažili sa nahrať niečo skutočne komerčné. Nápad prišiel potom, ako Blackmore zahral gitarový ríf z piesne Rickyho Nelsona „Summertime“ a kapela k nemu zaimprovizovala zvyšok hudobnej štruktúry toho, čo nakoniec vyšlo na singli pod názvom „Black Night“. Gillan neskôr povedal, že sa ku skladbe pokúsil napísať „najbanálnejší text, aký mohol v tej chvíli vymyslieť“. Výsledkom tejto spolupráce bol prvý skutočný britský komerčný hit skupiny Deep Purple.[44]

Ďalšiu zo skladieb, „Cry Free“, nahrala kapela Deep Purple v štúdiu IBC v januári 1970. Hoci skupina nahrala viac ako 30 jej verzií, do konečného zoznamu skladieb sa ani jedna z jej nahrávok nedostala. Neskôr sa pieseň dostala na kompilačný album Powerhouse z roku 1977.[36]

Inštrumentálku „Jam Stew“ nahrali tiež počas session v IBC koncom novembra 1969. Pre reláciu BBC vznikla verzia tejto skladby s improvizovanými textami a bola nahraná ako „John Stew“. Hlavný riff tejto kompozície bol použitý v skladbe „Bullfrog“, ktorý pozbieraná skupina rôznych hudobníkov (zo zmluvných dôvodov bez oficiálneho zaradenia) v produkcii Dereka Lawrenca nahrala v nasledujúcom roku na prvú stranu LP albumu s názvom Green Bullfrog.[42]

Vydanie albumu

[upraviť | upraviť zdroj]

Album a jeho sprievodný singel, „Black Night“, vyšli spolu dňa 5. júna 1970.[36] V britských rebríčkoch sa Deep Purple In Rock dostal na štvrté miesto. V týchto rebríčkoch sa držal celý rok, až kým neprišiel na hudobný trh jeho nasledovník, album Fireball.[45] Originálne vydanie albumu Deep Purple In Rock malo pribalené texty všetkých piesní a sadu čierno-bielych fotografií členov skupiny.[46]

Americká edícia albumu mala prerušený úvod skladby „Speed King“, ktorý trvá niečo vyše minúty. Zostal takto upravený v štandardnom vydaní pre Warner Bros v USA. V plnej dĺžke ho obnovili vo výročnej verzii, ktorá vyšla po 25. rokoch od vydania. V otváracej verzii LP vinylového obalu vyšla obnovená reedícia albumu z roku 1982. Mexické vydanie albumu malo do zoznamu skladieb pridanú aj skladbu „Black Night“.[46]

Úspech albumu Deep Purple In Rock v hudobnom rebríčku výrazne navýšil profitabilitu kapely Deep Purple. V októbri, počas turné po Spojenom kráľovstve, časopis Melody Maker spustil funkciu „Purple Mania“, ktorá ukazovala, že koncerty skupiny priťahujú čoraz nadšenejšie davy. Tohoročné turné kapely finišovalo v Škandinávii a v Nemecku.[47] Na vystúpení v Lüdenscheide hrali bez Blackmorea, ktorý ochorel. Fanúšikovia sa proti tomu búrili a zničili kapele hudobné vybavenie v hodnote 2 000 libier.[48]

Reedície

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1995 vydala spoločnosť EMI remastrovanú a prepracovanú edíciu venovanú 25. výročiu albumu. Album remastroval Roger Glover. Pridal k nemu skladby „Black Night“, „Jam Stew“, nový mix „Cry Free“ a remixy skladieb „Flight of the Rat“ a „Speed King“.[45]

V roku 2009 vydalo audiofilské vydavateľstvo Audio Fidelity remastrovanú verziu Deep Purple in Rock na limitovanej edícii CD z 24 karátového zlata. Mastering na CD vykonal Steve Hoffman. Na tomto vydaní je zastúpený len pôvodný sedemskladbový formát nahrávok bez pridaných bonusov.[49]

Ohlasy kritiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Reakcie na album Deep Purple In Rock boli vcelku pozitívne. Rodney Collins z britského hudobného týždenníka Record Mirror o ňom písal, že ide o úžasný, dobrý album, ktorý dokazuje, že sa rock vzhľadom na jeho sviežosť stáva jedným z najvďačnejších žánrov súčasnej hudby.[31] Richard Green v novinách New Musical Express píše, že album poskytuje výživnú dávku dobrej rockovej hudby a zvlášť vyzdvihuje Gillanov výkon v nahrávke piesne „Child in Time“.[31] V časopise Disc and Music Echo dostal album štyri hviezdičky z piatich možných a bol zvukovo porovnávaný s nahrávkami progresívnej kapely The Nice. Medzi hudobníkmi bol v tomto magazíne vyzdvihovaná absolútna dominancia Ritchieho Blackmorea.[31]

Podľa Tonyho Dolana v publikácii Deep Purple: a Critical Retrospective, prvý album zostavy Mk II, Concerto for Group and Orchestra, poskytol v Spojenom kráľovstve kapele Deep Purple veľmi potrebnú publicitu, ale skupina, najmä Ritchie Blackmore, bola rozhodnutá, že „nebudú označovaní ako novinka. Bol pevne presvedčený, že ďalší štúdiový album by mal byť úplným útokom na ušné bubienky.“ Blackmore dodával k informáciám o pripravovanom projekte: „ak to nie je dramatické alebo vzrušujúce, na tomto albume nemá miesto.“ Album Deep Purple in Rock dosiahol všetko, čo od neho Blackmore očakával: bol v britských hitparádach viac ako rok a kapela Deep Purple si konečne našla so svojím tvrdým, ťažkým, hromovým a silným rockom v hudobnom priemysle svoje miesto."[50]

Aj retrospektívne prehľady na album sú stále veľmi pozitívne. Eduardo Rivadavia z AllMusic nazýva Deep Purple In Rock albumom, ktorý definoval to, čo bolo neskôr zaradené do žánru známeho dnes pod zaužívaným názvom heavy metal.[4] Rockový novinár Malcolm Dome uviedol, že „Deep Purple In Rock je jeden z najlepších albumov... nielen od Deep Purple, ale celkom." O nových členoch, Gillanovi a Gloverovi, poznamenáva: „Je pozoruhodné, ako Ian Gillan má hlas pod kontrolou, pričom sa v speve totálne blázni. A Roger Glover je nenáročný, no technicky veľmi zdatný... tiež úžasne, pôsobivo prispel k písaniu piesní."[50] Sid Smith vo svojej recenzii pre BBC Music oceňuje „náramnú sebadôveru, ktorú si nová zostava našla" a to ako sa album „vo významnej miere stal šablónou pre hard rock."[51] Kanadský novinár Martin Popoff napísal, že „Deep Purple in rock, spolu s albumom Paranoid od Black Sabbath a albumom Very 'Eavy…Very 'Umble od kapely Uriah Heep (všetky vyšli v tom istom roku: 1970) tromi spôsobmi predviedli heavy metal“, pričom Deep Purple in Rock je „zo všetkých troch projektov najokázalejší, nasviežejší a najsofistikovanejší". Vo svojej recenzii pripomenul, že album zostáva aj po 14 rokoch „najostrejšou, najnástojčivejšou metalovou nahrávkou Deep Purple a to až do vydania ich albumu Perfect Strangers“. Je to aj napriek tomu, že Deep Purple nikdy neprijali titul heavymetalovej kapely, „predstavovali sa ako jazzovo-bluesovo-progresívno-hard-rocková skupina."[5]

Podľa Blackmoorovej mienky spolu s Machine Head patrí album Deep Purple in Rock medzi vrcholné nahrávky, ktoré počas jeho prítomnosti v skupine Deep Purple zrealizovali.[46]

Zoznam skladieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Autormi všetkých skladieb sú Ritchie Blackmore, Ian Gillan, Roger Glover, Jon Lord a Ian Paice.[52]

Strana I
# Názov skladby Dĺžka
1. „Speed King“   5:54
2. „Bloodsucker“   4:16
3. „Child in Time“   10:20
Strana II
# Názov skladby Dĺžka
1. „Flight of the Rat“   7:57
2. „Into the Fire“   3:30
3. „Living Wreck“   4:34
4. „Hard Lovin' Man“   7:11
  • Niektoré vydania na magnetofónových kazetách mali prehodenú prvú a druhú stranu, pričom posledné štyri skladby boli na prvej strane a prvé tri na druhej strane kazety.[53]
Bonusové skladby pri 25. výročí vydania albumu
# Názov skladby Dĺžka
8. „Black Night“ (originálna singlová verzia) 3:28
9. „Studio Chat (1)“   0:33
10. „Speed King“ (klavírna verzia) 4:14
11. „Studio Chat (2)“   0:25
12. „Cry Free“ (remix od Rogera Glovera) 3:20
13. „Studio Chat (3)“   0:05
14. „Jam Stew“ (nevydaná inštrumentálka) 2:30
15. „Studio Chat (4)“   0:40
16. „Flight of the Rat“ (remix od Rogera Glovera) 7:53
17. „Studio Chat (5)“   0:31
18. „Speed King“ (remix od Rogera Glovera) 5:52
19. „Studio Chat (6)“   0:23
20. „Black Night“ (neupravený remix od Rogera Glovera) 4:47

Nahrávanie albumu

[upraviť | upraviť zdroj]
Skupina Deep Purple
Spolupráca na nahrávaní
Dizajn
  • Nesbit Phipps & Froome – umelecké štúdiá
  • Mike Brown, Alan Hall – fotografie
  • Edwards Coletta Productions – dizajn obalu

Rebríčky

[upraviť | upraviť zdroj]

Album
Rok Rebríček Pozícia
1970 Australia Kent Music Report[55] 1
German Albums Chart[56] 1
UK Albums Chart[45] 4
US Billboard 200[57] 143
1975 Danish Albums Chart[58] 15

Single
Rok Názov Rebríček Pozícia
1970 „Black Night“ UK Singles Chart[59] 2
US Billboard Hot 100[60] 66
1980 UK Singles Chart[59] 43
1995 „Black Night“ (Remix) 66

Certifikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
Krajina Certifikácie Predaj
France[61] Gold 100 000*
Germany[62] Gold 250 000^
Netherlands[63] Gold 50 000^
Italy[64] Gold 50 000*
United Kingdom[65]
predaj od roku 1995 		Gold 100 000^
United States[66] Gold 500 000^

*predaj je pre certifikáciu hodnotený samostatne
^zasielanie je pre certifikáciu hodnotené samostatne
xnešpecifikované údaje sú na certifikáciu založené samostatne
double-daggerpredaj/streaming sú pre certifikáciu hodnotené samostatne

Uznania

[upraviť | upraviť zdroj]
Publikácia Krajina Uznanie (publikácia) Rok Pozíca
Kerrang! Spojené kráľovstvo „100 Greatest Heavy Metal Albums of All Time“[67] 1989 15
Guitarist Spojené kráľovstvo „Top 50 Most Influential Guitar Albums of All Time Ever“[68] 1994 8
Q Spojené kráľovstvo „50 Best Albums of The '70's“[69] 1998 48
Kerrang! Spojené kráľovstvo „100 Best British Rock Albums Ever“[70] 2005 56
Classic Rock Spojené kráľovstvo „100 Greatest British Rock Album Ever“[71] 2006 13
1001 Albums You Must Hear Before You Die Spojené štáty „1001 Albums You Must Hear Before You Die“[72] 2006 *

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Thompson 2004, s. 77.
  2. ↑ RIVADAVIA, Eduardo. Fireball – Deep Purple | Songs, Reviews, Credits [online]. . Dostupné online. Archivované 2021-03-21 z originálu.
  3. ↑ RIVADAVIA, Eduardo. How Deep Purple's 'In Rock' Set a Template for Everything That Followed [online]. 3 June 2015. Dostupné online. Archivované 2019-12-31 z originálu.
  4. ↑ a b RIVADAVIA, Eduardo. .
  5. ↑ a b POPOFF, Martin. The Collector's Guide to Heavy Metal: Volume 1: The Seventies. Burlington, Ontario, Canada : Collector's Guide Publishing, October 2003. ISBN 978-1894959025. S. 83–84.
  6. ↑ LARKIN, Colin. Encyclopedia of Popular Music. 5th. vyd. [s.l.] : Omnibus Press, 2011. ISBN 978-0-85712-595-8. S. 2010.
  7. ↑ a b c d Robinson 1995, s. 4.
  8. ↑ Gillan & Cohen 1993, s. 58.
  9. ↑ ANASONTZIS, George. Nick Simper [online]. Rockpages.gr, 2010. Dostupné online. Archivované 2010-08-30 z originálu.
  10. ↑ Songs Covered by Deep Purple [online]. thehighwaystar.com. Dostupné online. Archivované 2020-08-04 z originálu.
  11. ↑ Thompson 2004, s. 62-63.
  12. ↑ a b Thompson 2004, s. 62.
  13. ↑ Ritchie Blackmore – Recalls Life with Deep Purple [online]. Guitar.com, 22 March 2010. Dostupné online. Archivované 2014-10-10 z originálu.
  14. ↑ Thompson 2004, s. 69.
  15. ↑ a b c d Robinson 1995, s. 5.
  16. ↑ Gillan & Cohen 1993, s. 62.
  17. ↑ Thompson 2004, s. 70.
  18. ↑ a b Robinson 1995, s. 7.
  19. ↑ Robinson 1995, s. 8.
  20. ↑ a b Robinson 1995, s. 9.
  21. ↑ a b Robinson 1995, s. 3.
  22. ↑ Paradiso 1969 [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-10-29 z originálu.
  23. ↑ Thompson 2004, s. 73.
  24. ↑ a b Robinson 1995, s. 10.
  25. ↑ Gillan & Cohen 1993, s. 73.
  26. ↑ a b Thompson 2004, s. 87.
  27. ↑ a b c d MCIVER, Joel. How Deep Purple's classic In Rock was made [online]. 3 June 2020. Dostupné online. Archivované 2021-01-20 z originálu.
  28. ↑ Thompson 2004, s. 85,88.
  29. ↑ a b Gillan & Cohen 1993, s. 78.
  30. ↑ Thompson 2004, s. 88.
  31. ↑ a b c d Robinson 1995, s. 20.
  32. ↑ Gillan & Cohen 1993, s. 78–79.
  33. ↑ a b Robinson 1995, s. 11.
  34. ↑ VIGLIONE, Joe. Speed King [online]. . Dostupné online. Archivované 2021-06-24 z originálu.
  35. ↑ Robinson 1995, s. 13.
  36. ↑ a b c d Robinson 1995, s. 17.
  37. ↑ ERLEWINE, Stephen Thomas. Deep Purple – Abandon review [online]. All Media Network. Dostupné online. Archivované 2017-02-11 z originálu.
  38. ↑ STANCAVAGE, Sharon. Deep Purple Recording Their 'Abandon' Album [online]. January 1999. Dostupné online. Archivované 2020-11-01 z originálu.
  39. ↑ Gillan & Cohen 1993, s. 64.
  40. ↑ Robinson 1995, s. 13–14.
  41. ↑ Gillan & Cohen 1993, s. 65.
  42. ↑ a b Robinson 1995, s. 14.
  43. ↑ Robinson 1995, s. 15–17.
  44. ↑ Robinson 1995, s. 18.
  45. ↑ a b c Robinson 1995, s. 21.
  46. ↑ a b c Robinson 1995, s. 22.
  47. ↑ Gillan & Cohen 1993, s. 88.
  48. ↑ Gillan & Cohen 1993, s. 89.
  49. ↑ Deep Purple in Rock (Media notes). Audio Fidelity. 2009. AFZ 051.
  50. ↑ a b Deep Purple – A Critical Retrospective/Rock Review [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-05-12 z originálu.
  51. ↑ SMITH, Sid. Deep Purple In Rock Review [online]. BBC Music, 2007. Dostupné online. Archivované 2020-09-16 z originálu.
  52. ↑ Robinson 1995, s. 24.
  53. ↑ Deep Purple - In Rock [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  54. ↑ a b c Deep Purple In Rock (Media notes). Harvest. 1970. SHVL 777.
  55. ↑ KENT, David. Australian Chart Book 1970–1992. illustrated. vyd. St Ives, N.S.W. : Australian Chart Book, 1993. ISBN 0-646-11917-6. S. 86.
  56. ↑ Charts-Surfer: Musik Nr.1-Hits [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-04-18 z originálu.
  57. ↑ Deep Purple Chart History [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-10-28 z originálu.
  58. ↑ Deep Purple in Rock - Deep Purple [online]. Danske Hitlister.dk, [cit. 2022-03-13]. Dostupné online. Archivované 2014-01-12 z originálu. (Danish)
  59. ↑ a b Singles [online]. Official Chart Company. Dostupné online. Archivované 2014-01-11 z originálu.
  60. ↑ Deep Purple – Hot 100 [online]. Billboard. Dostupné online. Archivované 2021-01-23 z originálu.
  61. ↑ French album certifications – Deep Purple – Deep Purple in Rock [online]. Syndicat National de l'Édition Phonographique. Dostupné online. (French)
  62. ↑ Gold-/Platin-Datenbank (Deep Purple; 'Deep Purple in Rock') [online]. Bundesverband Musikindustrie. Dostupné online. (German)
  63. ↑ Dutch album certifications – Deep Purple – Deep Purple in Rock [online]. Nederlandse Vereniging van Producenten en Importeurs van beeld- en geluidsdragers. Dostupné online. (Dutch)
  64. ↑ Italian album certifications – Deep Purple – Deep Purple in Rock [online]. Federation of the Italian Music Industry. Dostupné online. (Italian) Select Album e Compilation in the field Scegli la sezione. Select Week -- and Year ----. Enter Deep Purple in the field Artista. Click Avvia la ricerca
  65. ↑ British album certifications – Deep Purple – Deep Purple in Rock [online]. British Phonographic Industry. Dostupné online. Enter Deep Purple in Rock in the field Search. Select Title in the field Search by. Select album in the field By Format. Click Go
  66. ↑ American album certifications – Deep Purple – Deep Purple in Rock [online]. Recording Industry Association of America. Dostupné online. If necessary, click Advanced, then click Format, then select Album, then click SEARCH
  67. ↑ Kerrang [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-05-30 z originálu.
  68. ↑ Kerrang [online]. . Dostupné online. Archivované 2011-07-18 z originálu.
  69. ↑ Kerrang [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-02-25 z originálu.
  70. ↑ Kerrang [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-05-14 z originálu.
  71. ↑ Classic Rock [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-06-25 z originálu.
  72. ↑ Robert Dimery; Michael Lydon. 1001 Albums You Must Hear Before You Die: Revised and Updated Edition. [s.l.] : Universe, 7 February 2006. ISBN 0-7893-1371-5.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • GILLAN, Ian; COHEN, David. Child In Time – The Life Story of the Singer from Deep Purple. [s.l.] : Smith Gryphon Limited, 1993. ISBN 1-85685-048-X.
  • Robinson, Simon (1995). Deep Purple in Rock (CD Booklet). Deep Purple. London, UK: EMI. 7243 8 3401925.
  • THOMPSON, Dave. Smoke on the Water: The Deep Purple Story. [s.l.] : ECW Press, 2004. ISBN 978-1-55022-618-8.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Deep_Purple_in_Rock&oldid=7620820“