Obdobie Sengoku

Dejiny Japonska

Japonský paleolit Obdobie Džómon Obdobie Jajoi Obdobie Jamato Obdobie Kofun Obdobie Asuka Obdobie Nara Obdobie Heian Obdobie Kamakura Obdobie Muromači Obdobie Sengoku Obdobie Azuči-Momojama Obdobie Edo Obdobie Meidži Reformy Meidži Obdobie Taišó Obdobie Šówa Obdobie Heisei Obdobie Reiwa

Obdobie Sengoku (iné názvy: Sengoku, obdobie bojujúcich štátov, éra bojujúcich štátov; jap. 戦国時代 – Sengoku džidai) bol čas sociálnych prevratov, politických intríg a takmer nepretržitého vojnového konfliktu v Japonsku, ktorý trval zhruba od polovice 15. až do začiatku 17. storočia.

Hoci si šógunát Ašikaga uchoval štruktúry Kamakurskej bakufu a zriadil vojenskú vládu založenú na rovnakých sociálno-ekonomických právach a dohodách vytvorených klanom Hódžó v Kódexe Džóei v roku 1232, zlyhal pri získavaní vernosti mnohých daimjóv, najmä tých, ktorých panstvá boli ďaleko od Kjóta. Ako rástol obchod s Čínou, rozvinula sa ekonomika a používanie peňazí sa stalo všeobecne rozšírené ako vznikali trhy a centrá obchodu. Rozmach ekonomiky spolu so zdokonalením poľnohospodárstva a maloobchodu viedlo k túžbe po väčšej lokálnej autonómii na všetkých úrovniach sociálnej hierarchie. Už na začiatku 15-násteho storočia, utrpenie a bieda zapríčinené prírodným katastrofami ako zemetrasenia a hladomory, často slúžili ako podnety na ozbrojené povstania roľníkov vyčerpaných povinnosťami a daňami. Obdobie Sengoku sa dá lepšie pochopiť pri porovnaní s "Temným stredovekom" v Európe, ktorý bol prechodným obdobím pri presunutí moci z Ríma na tých, ktorí sa stali kráľmi v Európe. V Japonsku to bola decentralizácia vlády z Kjóta na množstvo daimjóv, ktorí sa dostali k moci počas tohto nepokojného obdobia.

Vojna Ónin (1467–1477), konflikt ktorý mal korene v ekonomických ťažkostiach a rozvinul sa po sporoch ohľadne následníka šógunátu, je vo všeobecnosti považovaná za začiatok Sengoku-džidai. "Východná" armáda klanu Hosokawa a jeho spojencov sa stretla so "západnou" armádou klanu Jamana a bojovali v Kjóte a jeho okolí skoro 11 rokov. Následne sa konflikt rozšíril aj do vzdialených provincií.

Výsledkom pokračujúceho oslabovania centrálnej autority v celom Japonsku, bol vznik regionálnych pánov alebo „daimjóv“, ktorí vypĺňali vzniknuté vákuum. V zmysle tohto posunu moci, dobre zavedené klany ako Takeda a Imagawa, ktoré vládli na základe právomocí od bakufu Kamakura aj Muromači, boli schopné rozšíriť sféru svojho vplyvu. Bolo tu však aj mnoho takých, ktorých pozícia bola oslabená a bola uzurpovaná ich schopnejšími podriadenými. Tento sociálny fenomén vlády elít, keď schopnejší podriadení zrušili status quo a mocenským prevratom zvrhli vyčerpanú aristokraciu sa stal známy ako gekokudžó (jap. 下克上), čo doslovne znamená "poriadený premohol svojho pána." Jeden z raných prípadoch tohto fenoménu bol Sóun Hódžó, ktorý vzišiel z relatívne skromných pomerov a napokon v roku 1493 ovládol provinciu Izu. Stavajúc na kultivovanosti Sóuna, si neskorý klan Hódžó uchoval najväčšiu moc v regióne Kantó, až kým nebol neskoršie v období Sengoku podmanený Hidejošim Tojotomim. Iné pozoruhodné prípady sú nahradenie klanu Hosokawa klanom Mijoši, klanu Šiba klanom Oda a klanu Toki klanom Saitó.

Dobre organizované kláštorné skupiny tiež nadobúdali v tomto čase politickú moc zjednocovaním roľníkov na odpor a povstaniami proti vláde daimjóv. Mnísi budhistickej sekty Pravej čistej zeme vytvorili početné Ikkó-ikki a najúspešnejšie z nich, v princii Kaga, si uchovali svoju nezávislosť skoro 100 rokov.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Obdobie Azuči-Momojama

Po takmer jeden a pol storočí politickej nestability a vojnového stavu, smerovalo Japonsko k zjednoteniu Nobunagom Odom, ktorý sa vynoril z temnoty v provincii Owari (v súčasnosti Aiči (prefektúra)) a ovládol centrálne Japonsko, až kým sa v roku 1582 sám Nobunaga nestal obeťou zrady Micuhideo Akečiho, jedného zo svojich generálov. Toto bola príležitosť pre Hidejošiho Tojotomiho, ktorý sa pozdvihol z ašigaru (pešieho vojaka) až na jedného z Nobunagových najdôvernejších generálov, aby sa ustanovil Nobunagovým následníkom. Hidejoši napokon upevnil svoju moc nad ostatnými daimjó a hoci pre svoj obyčajný (nízky) pôvod nemohol získať titul Seii Taišogun, vládol ako Kampaku.

Keď v roku 1598 Hidejoši zomiera bez toho, aby zanechal schopného následníka, krajina je opäť tlačená do politického zmätku, bol to Iejasu Tokugawa, kto využil túto príležitosti.

Hidejoši na svojej smrteľnej posteli vymenoval skupinu najmocnejších pánov Japonska — Tokugawa, Maeda, Ukita, Uesugi, Móri — aby vládli ako Rada piatich starších kým jeho maloletý syn, Hidejori, nedospeje. Neistý mier trval až do smrti Tošiie Maeda v roku 1599. Potom Micunari Išida obvinil Iejasua z neloajálnosti ku klanu Tojotomi, čo bolo katalyzátorom krízy, ktorá viedla k bitke pri Sekigahare, vo všeobecnosti pokladanej za posledný veľký konflikt sengoku-džidai. Víťazstvo Iejasua pri Sekigahare je označované ako koniec vlády Tojotomi. O tri roky neskôr, Iejasu získal titul Seii Taišogun, a založil posledný japonský šógunát, ktorý trval až do Reštaurácie Meidži v roku 1868.

• Nobunaga Oda
• Hidejoši Tojotomi
• Iejasu Tokugawa

Kontrastné osobnosti týchto troch vodcov, ktorí najviac prispeli k zjednoteniu Japonska — Nobunaga, Hidejoši a Iejasu — sú ukázané v sérií troch dobre známych senrjú:

• Nakanunara, korošitešimae, hototogisu (Ak kukučka nekuká, zabi ju.)
• Nakanunara, nakašitemisejou, hototogisu (Ak kukučka nekuká, prehováraj ju.)
• Nakanunara, nakumadematou, hototogisu (Ak kukučka nekuká, počkaj kým zakuká.)

Nobunaga, známy svojou bezohľadnosťou, je charakterizovaný prvým; Hidejoši, známy svojou vynaliezavosťou, je charakterizovaným druhým; a Iejasu, známy svojou vytrvalosťou, je charakterizovaný tretím veršom.

Ďalší významní daimjóvia sú:

• Nagamasa Azai
• Motočika Čósokabe
• Masamune Date
• Sóun Hódžó
• Jošimoto Imagawa
• Tošiie Maeda
• Motonari Móri
• Dósan Saitó
• Masajuki Sanada
• Jošihiro Šimazu
• Ginčijo Tačibana
• Šingen Takeda
• Kenšin Uesugi
• Hideie Ukita

• Micuhide Akeči
• Masanori Fukušima
• Kotaró Fúma
• Hanzó Hattori
• Tadakacu Honda
• Naomasa Ii
• Micunari Išida
• Kijomasa Kato
• Keidži Maeda
• Musaši Mijamoto
• Mori Ranmaru
• Kanecugu Naoe
• Nobutada Oda
• Magoiči Saika
• Jukimura Sanada
• Kodžiró Sasaki
• Kacuie Šibata
• Sakon Šima

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ľudia obdobia Sengoku v populárnej kultúre

Sengoku-džidai vytvára kulisu pre knihy, filmy, anime a videohry. InuJaša je japonská manga a anime séria, ktorá prebieha vo fantazijnej verzii obdobie Sengoku.

• Dejiny Japonska
• Zoznam japonských bitiek
• Šingen Takeda
• Kenšin Uesugi
• Nobunaga Oda
• Hidejoši Tojotomi

• Mikiso Hane, Modern Japan: A Historical Survey (Westview Press, 1992)
• John Whitney Hall, "Foundations of The Modern Japanese Daimyo" (Jouranla of Asian Studies, Vol. 20, No. 3 (May, 1961), pp. 317-329
• Michael James Lorimer, Sengokujidai: Autonomy, Division And Unity In Later Medieval Japan (Olympia Publishers, London, 2008) ISBN 978-1-905513-45-1

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obdobie Sengoku

• Samurai Archives Japanese History page
• Sengoku Expo: Japanese Design, Culture in the Age of Civil Wars held in Gifu Prefecture, 2000-2001

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sengoku period na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).